Pokračovanie podobenstiev o milosrdnom Bohu (P. Igor Kráľ SVD)

Sir Nicholas Winton bol v roku 1938 iba 29-ročným maklérom na burze, keď sa začal obávať – a správne -, že židovských obyvateľov nacistami okupovaného Československa budú posielať do koncentračných táborov. Winton zorganizoval vlaky, ktoré odviezli židovské deti z okupovanej Prahy do Británie – musel pritom zápasiť s byrokraciou na oboch stranách. Deti však zachránil pred takmer istou smrťou. O svojich hrdinských činoch potom mlčal približne pol storočia. Po vojne zastával rôzne funkcie v humanitárnych organizáciách OSN. Po odchode do dôchodku sa venoval miestnej charite.

Pri pohľade na neho a porovnajúc ho so správcom z dnešného evanjelia, človek sa dostane do vnútornej dilemy, či čítal a pochopil dnešné evanjelium správne. Nemali by byť pochválené skôr modely, ktoré žijú čestne a dokonca dávajú zo svojho v prospech druhých a nie vypočítaví správcovia, ktorí kradnú z cudzieho, aby sa zabezpečili?

Ak nás trochu vyrušilo dnešné evanjelium, je to v poriadku. To bolo jeho cieľom. Vôbec nejde o podobenstvo, ktoré by si nárokovalo byť nejakým modelom strategického plánovania a kresťanskej etiky v podnikaní. To by sme sa rýchlo ocitli na šikmej ploche.

Dobrým východiskovým bodom pre pochopenie dnešného podobenstva o nečestnom správcovi je skutočnosť, že toto podobenstvo bezprostredne nadväzuje na podobenstvá 15. kapitoly, ktoré sú ódami na Božie milosrdenstvo.

Presne v tomto duchu – duchu milosrdenstva a zhovievavosti Božej, musí byť interpretované aj dnešné podobenstvo 16. kapitoly Lukášovho evanjelia. Sám Ježiš niekoľkokrát vo svojich rečiach označoval hriech a tresty za hriech ako dlhy. Ježiša teda možno prirovnať k zlému správcovi, ktorý nemá problém ani zábrany pozmeniť dlžobný úpis dlžníkov a Boha Otca k bohatému hospodárovi, ktorý chváli počínanie zlého správcu.

Pri čítaní podobenstva je prirodzené, že nesúhlasíme s konaním správcu. Presne tak aj farizeji spochybňovali konanie Ježiša, keď sa divili, odkiaľ má moc odpúšťať hriechy. A tak ako odpúšťal hriechy a toto jeho konanie bežne Boh potvrdzoval znameniami, tak aj v tomto podobenstve Boh schvaľuje konanie správcu, ktorý mení dlžobné úpisy svojich dlžníkov a chváli ho za jeho veľkomyseľnosť a štedrosť.

V celom príbehu nás možno rozptyľuje ešte jedna vec. Že Ježiš sám seba vykresľuje ako zlého hospodára. Na jednej strane máme s tým vlastnú skúsenosť- Ježiš je naozaj zlý hospodár, čo sa týka nášho hriechu, odpúšťa a zabúda. Pravidelne zotiera vinu nášho hriechu. Na druhej strane nebolo to po prvý krát, čo Ježiš na vykreslenie Božieho zmýšľania a konania siahol po negatívnych obrazoch:

Spomeňme si na obraz rozsievača, ktorý mrhá semenom pri rozsievaní aj do neúrodného terénu, alebo na obraz otca, ktorý dáva pečatný prsteň márnotratnému synovi, ktorý mu premrhal majetok. Boh, ktorého Ježiš prirovnal k neochotného sudcovi či susedovi, ktorí sa nechajú uprosiť kvôli neodbytnosti človeka, či k majiteľovi vinice, ktorý všetkým zamestnancom bez ohľadu na to, kedy nastúpili do práce, zaplatí rovnako, bol v dnešnom podobenstve vykreslený ako ten, ktorý chváli podvodné počínanie svojho správcu.

To dnešné podobenstvo, ktoré sa zdá byť kontroverzné, úplne svojou logikou zapadá medzi to konanie Ježiša Krista, ktoré najviac rozrušovalo farizejov a zákonníkov. Totiž, keď sa Ježiš nemal problém rituálne znečistiť dotykom malomocného, mŕtveho, či návštevou domu hriešnikov, mýtnikov, alebo keď v mene Boha odpúšťal hriechy.

Presne taký je Boh. Kvôli záchrane človeka nedbá na všetky atribúty, ktoré charakterizujú Boha a jeho majestát, všetkých sa ich zrieka, a ako bezbranné dieťa vstupuje do špiny sveta. Boh, ktorý robí podradnú službu otroka, zomiera povesťou rebela a rúhača…

V roku 1939, tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny, mladý Winton so spolupracovníkmi vypravili z Prahy niekoľko vlakov do Británie, čím zachránili 669 detí z prevažne židovských rodín. Plánoval aj ďalší prevoz československých detí, čo sa mu po napadnutí Poľska nacistickým Nemeckom 1. septembra 1939 a následnom uzatvorení hraníc už nepodarilo. Vyhlásenie vojny znamenalo koniec detských transportov. O jeho čine sa dlho nevedelo. Až Wintonova manželka Greta náhodou našla na pôjde domu v roku 1988 dokumenty a plány prevozov a odovzdala ich historičke zaoberajúcej sa holokaustom Elizabeth Maxwellovej. Tá zorganizovala stretnutie Wintona s „jeho deťmi“ v štúdiu BBC. Išlo o veľmi emotívne stretnutie vďačných zachránených detí so svojím záchrancom, ktorý o stretnutí nič netušil.

Nás čaká tiež jedno stretnutie. So záchrancom. On sa naň teší, keď uvidí svoje zachránené deti. Bude to stretnutie, pri ktorom stretneme toho, ktorý nás zachránil nielen zmenou v dlžobných úpisoch, ale obetou svojho života. Táto záchrana bola splatená do poslednej kvapky krvi.