Zamyslenie na nedeľu 13. októbra 2019

Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Lk 17,15

Jedného dňa Charlesa H. Spurgeona okradli na frekventovanej londýnskej ulici. Keď sa vrátil domov a vyrozprával svojej manželke, čo sa mu stalo, dodal: „Aj tak mám za čo Pánu Bohu ďakovať.“ Jeho manželka namietala: „Ty chceš ďakovať Bohu za to, že ti niekto ukradol peniaze?“ „Nie, moja drahá,“ odpovedal Charles a začal vypočítavať dôvody, za čo všetko je vďačný. „Po prvé, som vďačný za to, že zlodej si vzal len moje peniaze, nie môj život. Po druhé, som vďačný za to, že väčšinu peňazí som nechal doma, a tak ma o veľa neokradol. Po tretie, som vďačný Bohu za to, že tým zlodejom som nebol ja!“

Modlíš sa aspoň ráno a večer? Spomenieš si okrem prosieb aj na to, aby si ďakoval? Veríš tomu, že Boh počúva tvoju modlitbu a že prostredníctvom nej môžeš rásť vo viere a láske?

Vďačnosť najviac priťahuje Božie dary milosti. Lebo keď Bohu ďakujeme za dobrodenie, urobí to na neho dojem a ponáhľa sa poslať nám desať ďalších dobrodení. Aké nevypočítateľné rozmnožovanie milostí!              Sv. Terézia z Lisieux