Nedeľné zamyslenie

Dnes nám Božie Slovo predstavuje muža, ktorý vyzýva pripraviť cestu Pánovi a vyrovnať mu chodníky, vydať sa na cestu obrátenia a prinášať ovocie hodné pokánia. Zástupom hovoril: Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“ Mýtnikom: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ Vojakom: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ A Písmo nás ďalej učí, že ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium…

Napriek tomu sa Ján Krstiteľ ocitá vo väzení. Nie preto žeby robil čosi zlé. Naopak. Vyzýval ľudí, aby zanechali neprávosť a žili spravodlivo. Pripravoval cestu Pánovi. Odsudzoval hriech. Herodesov kraj bol miestom, kde Boží a spravodliví mali miesto vo väzení, kým hriešni a vinní na slobode. Jeho príbeh nám ukazuje, že Božie je často úplne iné, ako to, čo ponúka svet.

Ján Krstiteľ nebol prvý, ktorý sa o tomto presvedčil na vlastnej koži. Keď by sme sa vrátili ešte o 30 rokov, v malom Betleheme, v jaskynke na okraji mestečka by sme našli prvorodeného syna Presvätej Panny, zavinutého do plienok a uloženého do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.

V hostinci nebolo pre nich miesta. Je v týchto slovách hlboká paralela so slovami apoštola Jána, ktorý vo svojom prológu evanjelia píše: „Prišiel do svojho vlastného, no vlastní ho neprijali.“ (Jn 1,11) Pre Záchrancu sveta, pre Toho, v ktorom bolo všetko stvorené (Kol 1,16), tu niet miesta. „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kam hlavu skloniť.“ (Mt 8,20) Ten, čo bol za mestom ukrižovaný, za mestom prišiel aj na svet.

S osobou Ježiša Krista a jeho posolstvom prišlo k zámene hodnôt. Od chvíle svojho narodenia nepatrí do okruhu toho, čo je dôležité a mocné v očiach sveta.

No Práve v Ježišovi sa nám dostalo poznania, že On, naoko Bezvýznamný a Bezmocný sa nakoniec ukáže ako ten Mocný, ktorému všetko patrí. Dokonca nám dal lekciu aj o Jánovi Krstiteľovi, keď hovorí, že zo ženy nepovstal nikto väčší ako Ján Krstiteľ…

Vo svetle Kristovom nachádzame pozvanie nebáť sa byť iný ako je svet. Mať miery a štandardy, ktoré sa zakladajú na Božom zákone a jeho poriadku. Mať postoj Božieho muža a ženy, hoci by to miestami malo vyzerať, že plávame proti prúdu. Nie je to cesta ľahká, ale je to cesta slobody Božieho dieťaťa, ktorá dovolí žiť s čistým svedomím ….

Svedčí o tom aj Scarlett Lewis.  14. decembra 2012 bol jej syn Jesse zabitý 20-ročným Adamom Lanza, ktorý na Základnej škole zavraždil 20 detí a 6 dospelých ľudí. Ako matka si myslela, že jej pukne srdce. Dnes stojí na čele organizácie, ktorá napomáha deťom vybrať si život bez strachu a nenávisti.

Raz jej jedna žena prejavovala sústrasť. Uisťovala ju, že jej rozumie, pretože sama prišla o syna. „Tá bolesť nikdy nezmizne,“ hovorila jej. Vtedy Scarlett spravila rozhodnutie. Nechce zostať otrokom bolesti a nenávisti. K tomuto rozhodnutiu jej dopomohol aj malý odkaz, ktorý našla napísaný kriedou na detskej tabuly doma, kde si Jesse precvičoval písanie. Bol napísaný jeho rukou – tak ako ho počul možno z televízie, bez toho, žeby mu rozumel. No pre matku sa stali jeho slová duchovným testamentom. Išlo o tri slová: životodarná moc lásky. A tak sa rozhodla odpustiť.

Nebolo to ľahké – hnevala sa na chlapca, ktorý vraždil, hnevala sa, že spôsobil traumu malým človiečikom, hnevala sa na jeho matku, ktorá mu tú zbraň dala, hnevala sa na školu, ktorá o psychických problémoch chlapca vedela a nepomohla mu… No dnes sa každý deň rozhoduje hnev nahradiť súcitom. Rozhodla sa nezadržovať odpustenie a nenávisť nahradiť žehnaním. Na pohrebe svojho syna povedala: „Prosím uctite si Jessiho spomienku vedomou zmenou hnevlivej myšlienky na milujúcu. Je to cesta ako zlepšiť svet.“

Príbeh Scarlett Lewis, je len ilustráciou toho, že sa dá odolať stereotypom myslenia, ktoré nám ponúka dnešný svet. Tak ako ona každý deň uctieva pamiatku svojho syna, zmenou zmýšľania, o to viac my, Kristovi nasledovníci by sme mali robiť denne to isté. Vyrovnať chodníky – znížiť kopce pýchy, nadutosti, či svojich očakávaní a zaplniť údolia láskou, ponúknutým odpustením…

Zamyslenia na Rok Božieho Slova

Najnovšie zamyslenie

ZAMYSLENIA NA ROK BOŽIEHO SLOVA (27.1.)