Hviezda ranná (i morská) – kázeň P. Mareka Vaňuša

Pokus

Od istého bystrého spolubrata som raz dostal otázku: Vieš, čo je za „bránou do neba“? Možno poznáte odpoveď. Mne to však nedoplo, tak som len pokrčil plecami. On nato: Predsa „hviezda ranná“… Ako správne tušíte, otázka mala svoj jasný kontext, ktorý som hneď nepostrehol. V loretánskych litániách po vzývaní Márie titulom „brána do neba“ nasleduje vzývanie Márie ako Rannej hviezdy. A práve tomu titulu je venovaná dnešná fatimská sobota.

Stella matutina, teda „hviezda ranná“ môže znieť na prvé počutie [iste, nie zbežné, ale vnímavejšie] trochu zvláštne. Časom hviezd je noc a priestorom na ich pozorovanie tmavá obloha. Ráno naopak hviezdy miznú spolu s prvými lúčmi slnka… Presne tak. A práve v tom spočíva poslanie rannej hviezdy či zornice ako ju zvykneme tiež označovať: oznamuje príchod denného svetla [v biblickej tradícii je počiatok dňa spojený s objavením sa prvej hviezdy na oblohe; deň sa totiž začína večerom – ako pripomína ten známy refrén z prvej kapitoly Genezis – „…a nastal večer a nastalo ráno, deň prvý …druhý“]. Ranná hviezda vovádza do plnosti dňa v jeho podstate, ktorou je svetlo.

Svetlo, ako prvý dar stvorenia (cf. Gn 1,4), odkazuje na samotného Boha, ktorý sa v ňom človeku istým spôsobom komunikuje a cezeň mu umožňuje poznať realitu v pravde. „Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy“, píše hneď v úvode autor Prvého Jánovho listu ako podstatu zvesti, ktorú svojim poslucháčom adresuje (1Jn 1,5). A vzápätí pripomína, že i my, ako Božie deti, sme pozvaní chodiť vo svetle (cf. 1,7).

V dejinách spásy Mária zohrala kľúčovú úlohu ohlásenia príchodu plnosti svetla v Božom Synovi. Skrze ňu sa dar svetla, naznačený cez prvé dielo stvorenia, stal skutočnosťou: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet“ píše evanjelista Ján v Prológu (Jn 1,9). Naplnil sa čas príchodu dokonalého svetla. A Mária, pokorná služobnica Pána ako definuje seba samu, spolupracovala svojím dielom na jeho príchode. A keď ono zažiarilo – podobne ako ranná hviezda – Mária ponechala miesto svetlu pravého Slnka

Mária, zornica Božieho rána, nás svojou spoluprácou s Božou milosťou učí byť mužmi a ženami rána, zvestujúcimi príchod dňa; učeníkmi odkazujúcimi na Božie svetlo. Alebo, inými slovami, pozýva nás byť znamením nádeje ako ním bola ona. Keď hľadíme na ňu – zvlášť na našom Slovensku – ako na Sedembolestnú, ona nás chce inšpirovať svojou nádejou, ktorú nestrácala ani v najbolestnejšej chvíli s mŕtvym telom svojho Syna v náručí.

Máme azda mnoho dôvodov na ponosovanie sa, na reptanie, na to, aby sme utŕženú krivdu vrátili rovnakým spôsobom… Lenže ísť cestou hundrania a videnia všetkého v čiernych farbách by znamenalo zostať vo tme; či vôbec nedúfať v ráno prisľúbené Ježišovým zmŕtvychvstaním. Ranná hviezda ukazuje na Svetlo, ktoré je prítomné a stáva sa mocnejším. Učí tomu i nás. Byť svojimi postojmi, slovami i skutkami znamením, že naša doba sa ešte nezriekla nádeje, že – ako píše Pavol – vskutku „noc pokročila a deň sa priblížil“ (Rim 13,12) a my sa máme odievať svetlom… Bratia trapisti z opátstva Nový Dvůr v Čechách sa rozhodli postaviť vedľa pútnického domu kaplnku zasvätenú práve Márii pod titulom Ranná hviezda. Motiváciu vyjadrili takto: Kiež Boh dá, aby táto kaplnka zostala znamením, že naša doba sa nezriekla všetkej nádeje. Kiež Boh dá, aby skrytý život mníchov neviditeľne prinášal vieru, posilu a útechu tým, ktorí to potrebujú… Som presvedčený, že to neplatí len o trapistoch. Je k tomu povolaný každý z nás. Podľa príkladu Márie zvestovať Svetlo.

Okrem titulu „Hviezda ranná“ tradícia vzýva Máriu i titulom „Hviezda morská“, Stella maris [známy zo starobylého hymnu vešpier, Ave Stella Maris]. Podstata tohto titulu sa neveľmi líši od toho, čo bolo povedané. Viaže sa najmä k biblickému pohoriu Karmel v blízkosti dnešného izraelského prístavu Haifa. Tam Prvá kniha kráľov umiestňuje prorocký čin Eliáša, ktorým porazil pohanských kňazov, a dal silný impulz pre návrat vyvoleného ľudu k načúvaniu Božieho slova. Tam on sám – s pohľadom upretým na more na západe – očakával príchod prisľúbeného dažďa po troch rokoch sucha (cf. 1Kr 18,42-45). Cirkevní otcovia vnímali v tom obláčiku, ktorý sa dvíhal od mora, aby priniesol vytúženú vlahu, obraz Márie, ktorá prináša svetu Krista. V tých končinách majú počiatok i karmelitáni, ktorí sa Máriou inšpirovali na svojej ceste zasvätenia. Mária sa stala pre nich orientačným bodom, tak ako pre námorníkov hviezdy [uprostred mora a noci boli kedysi hviezdy tým kľúčovým momentom pre správnu orientáciu]. A tak „hviezda morská“ – meno, ktoré nesie dnešný karmelitánsky kláštor na vrchu Karmel – je titul, ktorý nám dáva vnímať Máriu ako náš orientačný bod.

Podobne ako orientačný bod umožňuje pokračovať v ceste správnym smerom, i Mária celým svojím životom ukazuje na Krista. Ona ako hviezda osvetľuje cestu, ktorá vedie k Ježišovi.  Mimoriadne výrazným spôsobom sa to zviditeľňuje pri Ježišovom prvom znamení na svadbe v Káne Galilejskej [text zaznel v evanjeliu]. Keď Mária vidí situáciu núdze, prihovára sa na jednej strane u Syna, no na druhej strane jednoducho, ale jasne vraví prisluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2,5) [mysliac tým Ježiša]. Orientuje nás na Ježišovo slovo.

I autor Druhého Petrovho listu – jedného z posledných spisov Nového zákona – keď uisťuje o pravdivosti ohlasovanej zvesti, ktorej bol očitým svedkom, dodáva: „Tým je aj prorocké slovo pre nás pevnejšie. A vy dobre robíte, že hľadíte naň ako na lampu, ktorá svieti v temnom mieste, kým nesvitne deň a nevzíde vo vašich srdciach zornica“ (2Pt 1,19). Slovo je lampou, ktorá vedie do plnosti dňa, podobne ako doň uvádza zornica [gr. fosforos, nositeľka svetla].

Načúvaním slovu – podľa príkladu Márie, ktorá ho uchovávala vo svojom srdci a premýšľala o ňom (cf. Lk 2,19) – sa učíme trpezlivosti a dôvere v očakávaní príchodu plnosti svetla a milosti. Ovocím trpezlivosti v dôvere je vytrvalosť. Ide o naliehavé a potrebné svedectvo v dobe, kde všetko musí byť hneď a okamžite. Stella maris nás nabáda byť mužmi a ženami dôvery.

Prosme dnes na príhovor Márie, ktorá je stella matutina, o dar obnovenej nádeje, a tej, ktorá je i stella maris o dar vytrvalej dôvery. A keďže ako stella maris, Hviezda morská, je patrónkou pastoračnej služby na mori, prosme i za „tých, ktorých práca a živobytie sa spája s morom, okrem iných aj za námorníkov, rybárov a ich rodiny“, ako k tomu pozýva pápež František [úmysel apoštolátu modlitby na august 2020]. Na Slovensku síce nemáme more, ale mnohí v týchto letných týždňoch pri mori trávia svoje dovolenky. A pamätajme i na misionárov, ktorí na svojich cestách neraz vzývali – a azda i vzývajú – o pomoc Stella maris.