Mojím povolaním je láska (zamyslenie na 1.10.2019)

[Ježiša neprijali v iste samaritánskej dedine, lebo mal namierené do Jeruzalema.] Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“ On sa obrátil a pokarhal ich. (Lk 9, 54)

Sv. Terézia z Lisieux je patrónkou misií, hoci sama na misiách nikdy nebola. O svojom poslaní povedala: „Keď som rozjímala o tajomnom tele Cirkvi, nespoznávala som sa ani v jednom úde, ktoré spomína svätý Pavol, alebo lepšie, chcela som sa vidieť vo všetkých. Až v láske som našla os môjho povolania. Pochopila som, že Cirkev má telo zložené z rozličných údov, ale aj to, že v tomto tele nechýba nevyhnutne potrebný a veľmi vznešený úd. Pochopila som, že Cirkev má srdce, a že toto srdce horí láskou. Pochopila som, že iba láska núti údy Cirkvi do činnosti, no keby táto láska vyhasla, apoštoli by už viac nezvestovali evanjelium a mučeníci by už neprelievali krv. Zbadala som a spoznala, že láska v sebe zahŕňa všetky povolania, že láska je všetko, že ona obsahuje všetky časy a miesta, jedným slovom, že láska je večná. Opojená najväčšou radosťou som vtedy vykríkla: Ježišu, moja láska, konečne som našla svoje povolanie: mojím povolaním je láska. Áno, našla som svoje miesto v Cirkvi. Toto miesto si mi dal ty, môj Bože.“

Nakoľko si uvedomuješ svoje miesto v Cirkvi a svoje povolanie k láske?

Vnímaš sa ako úd tajomného Kristovho tela?

„V srdci Cirkvi, mojej matky, ja budem láskou, a tak budem všetkým a moja túžba sa splní.“ Sv. Terézia z Lisieux