ZAMYSLENIE NA NEDEĽU 20. OKTÓBRA 2019

Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať. Lk 18,1

V rímskej farnosti sv. Jána de la Salle asi nebolo človeka, ktorý by nepoznal Francescu. Jej neúnavnú prácu pre farnosť a kostol, angažovanosť v spoločenstve a účasť na takmer všetkých aktivitách farnosti mnohí obdivovali. Až prišiel do jej života moment, ktorý jej naplno zmenil život. Leukémia, na ktorú ochorela, ju odstavila zo života cirkevného spoločenstva a otvorila novú kapitolu jej života, v ktorej už nemohla slúžiť Bohu v Cirkvi, ale konečne začala byť s Bohom v modlitbe a utrpení. Uvedomila si, že napriek tomu, ako veľa času trávila v kostole v službe, veľmi málo času venovala Bohu v modlitbe. Choroba, ktorú najprv považovala za veľkú nespravodlivosť, priniesla do jej života požehnanie. Spoznala dar modlitby a začala pracovať nie pre Boha, ale s ním.

Je v mojom živote kríž, ktorý Boh premenil v požehnanie? Akú dôležitosť dávam modlitbe v mojom živote?

„Modlitbou človek Bohu vyznáva, že ho potrebuje.“ Sv. Augustín