ZAMYSLENIE NA NEDEĽU 27. OKTÓBRA 2019

„Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.“ Lk 18,11-12

Otto Neubauer je členom komunity Emanuel, ktorý pomáhal s prípravou ľudových misií vo Viedni, Paríži či v Prahe. Vo svojich spomienkach sa priznáva, že v Grazi spoznal študentku biológie, Carolu, ktorej osobný šarm a krása mu úplne učarovali.Seba považoval za dobre vychovaného a aktívneho kresťana. Carolu automaticky zaradil do kategórie svetských dievčat. Síce bola pokrstená, ale nemala nič spoločné ani s kostolom, ani s vierou. A preto sa rozhodol to s ňou vzdať. Napriek veľkým sympatiám a svojim evanjelizačným zručnostiam neveril, že by sa toto dievča raz mohlo obrátiť. Dokonca ho ani nenapadlo uvažovať o tom, že by jej obrátenie mohlo byť možné Bohu. Až jedno ráno prehovoril v jeho vnútri hlas: „Ak chceš, aby sa Carola obrátila, musíš sa najprv obrátiť ty.“ V kontakte s ňou začal konfrontovať vlastné myšlienky s jej postojmi a čoraz jasnejšie videl, že ten, ktorý naozaj potrebuje milosrdenstvo a obrátenie, je on sám. On bol ten, ktorý ju zaškatuľkoval a posúdil. Ona tá, ktorá bez predsudkov vstupovala do vzťahu. Začínal si byť vedomý toho, akým chudákom a obmedzencom v skutočnosti bol a koľko sebaospravedlňujúcich postojov sprevádzalo jeho život. Nemal tušenie, ako nezaslúžene žije v požehnaní, v Božej priazni a milosrdenstve Božom.

V čom spočíva vedomie tvojej hodnoty? Aký meter používaš na hodnotenie druhých? Počítaš s Božou milosťou, ktorá predchádza i sprevádza tvoje konanie?

„Ak sa chceš chváliť a nechceš pôsobiť hlúpo či nerozumne, odhoď všetko, čo nie je tvoje, a chváľ sa tým, čo ti ostane. Ak však odhodíš všetko, čo nie je tvoje, neostane ti nič.“ Sv. Ján z Kríža