Boh prichádza k nám

Možno si ešte mnohý pamätáte, ako počas Vianočných sviatkov chodili po dedinách z domu do domu chlapci betlehemci s pastierskou hrou o narodení Ježiša. Vystupovali tam postavy: Anjel, Junák, Stacho, Fedor a Bača. Spomínam si na začiatok. Anjel prišiel do nejakého domu, opýtal sa: „Príjmete malého Ježiška do svojho domu?“ A ak rodina súhlasila, niekde v chodbe, alebo obývačke si rozložil papierový betlehem a vedľa zapálil sviečku.

Jánovo evanjelium začína slovami: „Na počiatku…“ čiže od stvorenia sveta. Hovoria o tom, že Boh počíta s človekom od počiatku. Už od počiatku svieti Boh človekovi na cestu. Ako keby nám tým chcel Boh povedať: „Neboj sa, ja som tu už bol dávno pred Tebou a čakám Ťa, aby som s Tebou na Tvojej ceste bol a aby som Ti svietil…“ Boh sa pre nás stáva svetlom – pre nás sa stáva človekom. Ako sa modlíme aj v modlitbe „Anjel Pána“ : A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. „Možno sa už mechanicky zohýname, keď tieto slová počujeme. Ale práve vtedy si stále pripomíname, ako sa Nekonečný Boh skláňa k človekovi a ukazuje nám jeho obrovský záujem o našu spásu.“ Boh sa s tejto chvíli nestáva nejakým víchrom, ktorý prejde cez celú Zem, ale Boh sa stáva človekom. Ako keby nám chcel všetkým povedať: „Neboj ja aj ja som prešiel tým čím prechádzaš Ty.“ Boh sa stáva jedinou bunkou, oplodneným vajíčkom, embryom – bábätkom. Vyživovala ho placenta. Obklopoval ho plodový vak. Vyrástol do veľkosti päste. Jeho malé srdiečko sa rozdelilo na komory. Boh sa stal človekom. A prihovára sa takto nám všetkým. Ako keby malým deťom hovoril: Tiež som pil materinské mlieko, spal som na slame a nenarodil som sa síce v nemocnici, ale v maštaľke. Tím, trochu starším hovorí: „aj ja som sa musel učiť, tiež som mal na tvári vyrážky, nemal som rád škaredé počasie“ nám v mojom veku: „Aj ja som chodil do práce a nemal som čas na všetko, na čo by som chcel“ a tým, čo sú starší ako ja ako keby hovoril: „ak si myslíš, že máš toho veľa, alebo, že si starý, nezabúdaj na to, že ja som tu bol od počiatku stvorenia sveta čiže som starší ako Ty, a keď sa Ti zdá, že máš toho veľa… ale pozri sa, ja konám na tvorení sveta a spáse Tvojej duše už od stvorenia sveta.“ Boh sa stal človekom, aby bol s nami, aby sme my mohli byť s ním. Je to presne ten istý Boh, ktorý stvoril planéty, hviezdy, Zem, moria, celý svet, je to presne ten istý Boh, ktorý sa narodil Panne Márií na slame, pil materinské mlieko a bol zabalený v plienkach.

Boh sa dáva nám všetkým. Dnešok je tu pre nás obzvlášť na to, aby sme si to uvedomovali. Svoju lásku si nenecháva pre seba. Ale ukazuje nám dokonalú lásku. Lásku, ktorá sa navzájom zdieľa. Zdieľa sa aj cez bolesť a trápenie. Určite vedel, že keď príde na Zem, medzi nás, nebude to mať ľahké, určite vedel, aj to, že na konci ho tí, za ktorých sa celý život obetoval pribijú na kríž. Ale napriek tomu do toho šiel. Pre nás sa postavil do prvej línie. Postavil sa do pozície ktorá je najťažšia a robil všetko pre nás. Mohli by sme povedať, že to vôbec nemal ustlané na ružiach už od počatia. A rovnako aj pri narodení, Ježiš sa narodil v maštali. Dnes je možno problém uvedomiť si, čo to znamená… a v takýchto podmienkach sa narodil Boh. A hneď nato musí utekať do Egypta, lebo ho chce pomätený Herodes zabiť. Ježiš to určite vedel, ale predsa do toho šiel, chcel svoju lásku zdieľať, chcel ju dať nám všetkým. Boh má o každého jedného z nás taký veľký záujem, že sa nebojí obetovať pre nás všetko. A navyše nám neprestajne dáva „Milosť za milosťou.“

Tak ako sme si včera večer našli pod Vianočným stromčekom rôzne dary, najväčším darom pre nás všetkých sa stal Ježiš, ktorý každému jednému z nás hovorí: „Prichádzam tu pre Teba, zriekam sa všetkého aby si bol šťastný a pozývam Ťa žiť svoj život v mojej prítomnosti.“ Ak sa pozrieme aj do jasličiek, Ježiško má stále ma otvorené ruky – ktoré hovoria jasnou rečou: „Poď ku mne, odovzdaj mi svoje starosti, trápenia a ťažkosti a ja Ti za to darujem moju nekonečnú lásku.“ A tak, či teraz vo Svätej omši, alebo aj potom, keď sa pôjdeme pomodliť k jasličkám, nezabudnime Ježiškovi odovzdať všetko, čo nás trápi a leží nám na srdci. Veď práve preto prichádza na svet medzi nás. Aby bol s nami vo všetkých našich trápeniach.

On už na naše dvere klope a pýta sa: „Príjmete ma do svojho domu?“ Sme pozvaní mu otvoriť a prijať jeho lásku.