Nedeľná kázeň (16.2.)

Keď som ešte ako vysokoškolák pracoval v kine, schádzajúc dolu schodmi mi kolegyňa hovorila, ako jej nepadla dobre fazuľová polievka a koložvarská kapusta, ktoré sme si spolu uvarili na obed. Bola nafúknutá a pripadala si ako v 4. mesiaci. Po krátkej konverzácii sme sa objali a išli svojim smerom. Ešte v ten deň sa medzi kolegami rozkríklo, že čakáme spolu dieťa. Stačilo jednému z uvádzačov počuť pár slov „spolu“, „4. mesiac“ a vidieť objatie. A zvyšok príbehu si dotvorili sami. Zvyšné medzery si vyplnili.

Keď čítame Bibliu, niekedy to vyzerá, akoby sme sa ocitli uprostred rozhovoru. Určitým pasážam nemôžeme porozumieť, pokiaľ nerozumieme ich kontextu. Vyňatie biblického verša z kontextu nevedie k skutočnému pochopeniu Boha. Určite to nevedie k duchovnej zrelosti. Tak aj pre dnešnú pasáž Biblie je obzvlášť dôležité porozumieť prvej časti rozhovoru.

Ježiš je na vrchu a káže z vyvýšeného miesta. Kázanie z vyvýšeného miesta je postoj učenia s mocou a autoritou. A tú on mal, keďže nebeský Otec jeho kázanie doprevádzal mnohými znameniami. Nasledujú ho zástupy, ktoré zaujal počas svojho putovania Galileou. Svojou rečou sa prihovára jednoduchým ľuďom, ktorí sa živia prácou svojich rúk na poliach, či pri jazere. A zrazu im otvára brány Božieho kráľovstva – hovorí o tom, že blahoslavení, požehnaní sú smädní a lační, chudobní a prenasledovaní. A to oni skutočne boli. Ale Ježiš ich nechce nechať v domnienke, že ich životné okolnosti im otvárajú nebo. Oni sú len miestom, kde nájdu dvere, cez ktoré musia prejsť.

Dnes tu máme Ježiša hovoriaceho o zákone Mojžišovom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“ Pritom vieme, že Ježiš bol stíhaný pre porušovanie zákona: nedodržiaval predpísané umývanie rúk, uzdravoval chorých cez Sabat, trhal klásky na jedenie v svätý deň, stretával sa s nečistými…

Čo bol zákon:

1. 10 Božích prikázaní.

2.Prvých 5 kníh starého zákona – Pentateuch.

3. Zákon –proroci. A toto sú všetko veci, ktoré Ježiš hovoril, že sa nepominú.

Je tu ešte 4 význam slova zákon – interpretácie zákona a ich aplikácie. A práve túto kategóriu Ježiš kritizoval.

Preto hovorí: „Lebo vám hovorím, že pokiaľ vaša spravodlivosť nepresiahne farizejov a učiteľov zákona, určite nevstúpite do nebeského kráľovstva.“

Ježiš vnímal náboženských vodcov svojej doby ako ľudí, ktorí žili príliš pod kontrolou strachu a rozumu. Malo to viacero príčin. Žili pod nadvládou Rimanov, ktorí si okrem svojej kultúry a zbraní doniesli aj svoje náboženstvo. Okolo Židov sa nachádzalo množstvo cudzích národov a kultúr. V minulosti, keď boli okupovaní alebo deportovaní do zajatia, sa do týchto kultúr priamo dostávali. A tak si museli vytvoriť pravidlá, ktoré by im pomohli prežiť a uchrániť svoju identitu. Boli to teda pravidlá viac-menej reakčné. Židia ako celok žili v gete a pravidlá im mali pomáhať v ňom prežiť. Uchrániť sa pred znečistením, či už morálnym alebo liturgickým. Lenže tieto pravidlá sa postupne stali natoľko komplikované, že potrebovali expertov, ktorí by im pomohli sa v nich orientovať. Nazývali sa zákonníkmi. Ľudí varovali pred nebezpečenstvami na životnej púti, ktorým sa mali na ceste vyhnúť. Pravidlá cesty sa tak stali dôležitejšími než samotná púť.

Aby Ježiš poukázal na túto skutočnosť, na niekoľkých zákonoch zástupom ukazuje, aká je ich skutočná hĺbka. Pritom používa argumentáciu typu: „Bolo vám povedané… ja vám však hovorím…“ A menuje zákony, jeden po druhom, vystavuje ich verejnej previerke a posúva ich do pôvodnej polohy. Tam, kde mali byť od počiatku.

Teda ako Boh, s autoritou slova Boha (dáva svoje slovo na roveň Božiemu slovu) chce poukázať na čosi dôležité.

Ježiš ich od minimalizmu vedie k veľkoleposti. Keď Ježiš predkladá také ideály, to je dôkaz toho, aký obrovský potenciál v nás vidí.

Ježiš si je vedomý, že Božie kráľovstvo sa nebuduje nerobením, vyhýbaním sa, ale skutočným zaangažovaním sa.

V príbehu Maxa Beerbohna „The Happy Hypocrite“ hovorí o zlom človeku, ktorý miluje čestnú mladú ženu. Ten človek vie, že nemá nádej ju získať v stave , v ktorom sa nachádzal, ako bezohľadný človek. A tak si urobí masku svätca. Ako sa dalo očakávať, mladá žena sa do neho zamiluje, alebo sa aspoň zamiluje do toho, kto verí, že je. O niekoľko rokov sa príde na to, že nosí masku. Je konfrontovaný a obvinený z klamstva. Donútený je dať si dole masku a ukázať svoju tvár. Po istom zdráhaní konečne stiahne masku a ostanú prekvapení všetci: pod maskou svätca sa nachádza zmenená tvár pokrytca. Zmenila sa na tvár svätca…

Ježiš sa prihovára učeníkom. Teda nie okoloidúcim. Teda aj nám, ktorí sme sa rozhodli ho nasledovať. Aby sme sa vydali na cestu nasledovania. Osvojili si jeho štýl života. V podmienkach, kde žijeme, aby sme sa rozhodli pre tú veľkoleposť Božieho obrazu v nás. Aby sme si obliekli Krista a žili, ako žil On. Veď nakoniec On je obrazom neviditeľného Boha, na ktorý sme boli stvorení.