Nedeľná homília

Jeden z našich 4 blahoslavených mučeníkov z rodiny misionárov Verbistov P. Alojz Liguda píše: „Treba, aby som si jeho slová pripomínal a sa nimi posilňoval. Zachovajú ma v čase smútku a zachránia ma pred zúfalstvom, keď prídu neúspechy a pokorenia. Môžu so mnou podlo zaobchádzať, ale nemôžu ma urobiť podliakom. Revolúcie môžu zničiť všetky moje diplomy a tituly – to, že som Božím synom, nikto mi nevytrhne. Hoci by som hnil vo väzeniach, hoci by som mrzol na Solovkách, vždy budem opakovať to prekrásne Exivi a Patre – vyšiel som od Otca, vždy bude Boh mojím Otcom.“

Možno ani netušil pri písaní týchto slov, že o krátky čas si ich bude môcť overiť na vlastnej koži. Kláštor verbistov v Poľsku sa počas vojny zmenil na koncentrák. P. Alojz aj s ostatnými boli uväznení a kruto trýznení. Beštiálnym spôsobom ho zdrali z kože a utopili ho, lebo nevedeli zniesť jeho dobrotu a optimistický prístup, ktorý si strážil uprostred pekla. Nadprirodzený rozmer.

Učil od Majstra: Milovať aj nepriateľov, Modliť sa za prenasledovateľov, byť dokonalý ako Otec – povedal ten, ktorý po tom, čo ho roztrhali na franforce bičmi, potupovali pľutím do tváre, procesiou po meste, mnohými údermi kladiva, prepichnutím kopie, oplzými rečami, zosmiešňujúcimi pokrikmi… Vyrieka z kríža – odpusť im, lebo nevedia, čo činia…

Ježiš sa prezentuje nielen ako rečník a obhajca vznešených ideálov, ale ich sám aplikuje do svojho života….

Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. – reálne sa v písme nenachádza, ale to je dôkaz sily Tradície a ústnej interpretácie Písma. Ježiš voči tejto priamo vystupuje… Milujte aj svojich nepriateľov – ak existuje nejaká deliaca čiara, ktorá oddeľuje pohanov, neveriacich a hriešnikov od nás (všetci vedia byť dobrí), tak je to práve toto. Nadprirodzený rozmer, ktorý vnáša naša viera do dedičstva sveta – je to práve toto… Milovať – agapé – láska, ktorou Boh zahŕňa svet. Je jednosmerný spôsob lásky k druhému, ktorá je rozhodnutím vôle neotrasiteľná od postojov a činov druhého, tým že si želám dobro druhého. Nie sme žiadaní, aby sme druhého milovali vrúcnymi citmi. Ale pracovať na sebe, aby sme im priali dobro…

Teda základnou požiadavkou Božieho kráľovstva je milé zaobchádzanie s tými, ktorí sa voči nám prehrešujú. Že sa pokúšame žiť životným štýlom samého Boha. Ako Božie deti, naša láska by mala odrážať jeho lásku. Teda milovať nielen tých, ktorí sú milí a dobrí voči nám, ktorí nás majú radi… Ježišova požiadavka tiež nie je iba tichým a pasívnym pretrpením zlého. Ale aktívnym snažením a dobrými skutkami voči neprajníkom… Naša láska má byť teda sebapopierajúca, a nie sebahľadajúca…

Dnes má 54 rokov. Keď jej fotka obletela svet, Kim Phu minulý z Vietnamu mala 9 rokov. V roku 2000 mala pri pietnej spomienkovej akcii  krátky prednes, v ktorom si mala uctiť obete vietnamskej vojny. Fotografia, ktorá bola ocenená Pultzirovou cenou zachytávala krutosť a nezmyselnosť vojny a zabíjania, ako aj utrpenie bezbranných. V pozadí fotografie vidieť, že jej dedina bola práve bombardovaná. Jej dva bratia boli zabití a jej oblečenie na nej zhorelo. Na fotografii toto malé dievčatko uteká hnané americkými vojakmi nahé, so spálenou pokožkou spolu s ostatnými po ulici s výzorom ukrutnej bolesti a strachu. Vo svojom minulotýždňovom prejave povedala: „Veľmi som trpela fyzicky i emocionálne. Niekedy som si nevedela predstaviť takto žiť naďalej, ale Boh mi dal silu vieru, nádej i odvahu. Ak by som mohla hovoriť z tváre do tváre s pilotom, ktorý hodil Bombu, povedala by som mi, že nie je možné zmeniť históriu, a preto mu odpúšťam, ale v našich rukách je prítomnosť i budúcnosť, a preto by sme sma mali robiť všetko, aby sme do tohto sveta vniesli mier…“

Žiadna túžba po odplate. Ale múdra láska podľa Kristovho príkladu. V duchu Ježišových slov. Nech ten Duch, ktorý bol v Ježišovi prebýva i v nás. Amen