Zamyslenie (Kvetná nedeľa)

Dnes sme počuli dva úryvky evanjelia, ktoré nám k rozjímaniu ponúkajú dve úplne rozličné situácie. Na začiatku svätej omše sme počuli, ako zástup s nadšením nasleduje Ježiša. A ten istý zástup o niekoľko dní prepadá sklamanie, ľahostajnosť a strach, pretože sa zmenila situácia. Najprv ľudia radostne volajú „Hossana!“ ale počujeme ako tento istý zástup mlčí a dokonca kričí „Ukrižuj ho“. Niekedy sa možno aj nám stane, že najprv s nadšením nasledujeme Ježiša, sme celí šťastní, ale potom možno príde chvíľa nepokoja, strachu, chvíľa pokušenia, keď sa možno len prizeráme na Ježiša z diaľky a hovoríme si, že teraz s Tebou nechcem mať nič spoločné. Prosme Pána aby sme si aj pri takýchto chvíľach uvedomovali Jeho blízkosť a prítomnosť, a aj keď nenosíme na tele znaky jeho utrpenia, ale máme svoje problémy, rany a bolesti. Práve prostredníctvom bolestí a boji s pokušeniami môžeme byť spojení s Kristom v jeho utrpení. Keď sa modlíme krížovú cestu, vidíme, že aj Ježiš 3x padol. Mal ťažkú cestu, ale nebol na nej sám. Napriek všetkej bolesti, ktorú Ježiš niesol mu s krížom sa najprv stretá so svojou matkou, potom mu Šimon pomáha niesť kríž, potom mu Veronika utiera tvár. Aj keď bolesť musela byť obrovská, Ježiš nemyslí iba na seba a ako ju je ubližované. Napomína plačúce ženy , napomína ich že netreba plakať za niekoho kto zomiera s Bohom a žil pre Boha, ale napomína ich, že treba plakať nad tými, ktorí sú v nebezpečenstve, že zomrú v hriechu, bez Boha. Aj na Kríži odpúšťa kajúcemu sa lotrovi, svoju matku zveruje pod Jánovu opateru a odpúšťa všetkým, ktorí ho dali ukrižovať.

 Aj my sme pozvaní niesť svoje bolesti a bojovať s nimi z lásky k Ježišovi. Možno na tejto našej Krížovej ceste padneme, možno to bude 3x, možno viac, ale sme pozvaní znovu vstať a kráčať s ním. Určite sa na našich krížových cestách stretneme aj s láskou, akú dostal Ježiš od matky, s pomocnou rukou a nesením nášho kríža, akú dostal od Šimona, s pozornosťou, ktorá nás dokáže nakopnúť, akú dostal od Veroniky, alebo určte stretneme aj plačúcich a blúdiacich, ktorých aj cez svoje bolesti môžeme povzbudiť. A taktiež dostaneme možnosť odpustiť tím, ktorí ublížili nám. Pri našich pádoch a aj vtedy keď sa prichytíme, že sme sa odlúčili od Ježiša, sa nebojme znovu vstať, vziať svoje bolesti, svoj kríž a kráčať za ním.

V zástupe o ktorom sme počuli môžeme byť tí, ktorí budú iba plakať, kričať ukrižuj ho, alebo sa na všetko budeme pozerať nezaujato iba z diaľky, alebo môžeme byť tými, ktorí Ježišovi na jeho krížovej ceste svojimi bolesťami pomáhajú a prinášajú do života každého koho stretneme svetlo. Rozhodnutie je iba na nás.

Amen

Zamyslenia na Rok Božieho Slova