Homília z Nedele Božieho milosrdenstva

Napísal: P.Igor

Napriek tomu, George Wilson ju odmietol. Autority nevedeli ako sa zachovať. Ako môžu vykonať popravu, keď na stole im ležala prezidentom udelená milosť? Ako sa mohli zoprieť prezidentovej vôli a jeho rozhodnutiu?

V roku 1829 muž menom George Wilson spolu so svojim spoločníkom prepadol poštový dostavník. Pri krádeži ohrozili život kočiša. Muži boli chytení, prednesení pred súd a uznanými vinnými a bol im vymeraný najvyšší rozsudok – poprava obesením. Mali byť popravení v roku 1830. Nakoľko George Wilson mal vplyvných priateľov, ktorí sa nasadili za záchranu jeho života a prihovorili sa u prezidenta Andrew Jacksona. Ten Wilsonovi udelil amnestiu iba pár týždňov pred popravou.

Záležitosť sa dostala na Najvyšší súd a predseda súdu John Marshall vydal stanovisko: „Amnestia je skutkom milosti, ktorý nie je zavŕšený jej samotným vynesením, ale jej prijatím. Vo svojej podstate môže byť osobou, ktorej je milosť udelená, odmietnutá. A ak je odmietnutá, neexistuje tá zákonná moc na svete, ktorá by osobu mohla donútiť ju prijať.“

Už týždeň hovoríme o Božskej amnestii ponúknutej človeku. Cirkev z ôsmych dní spravila akoby jeden deň v dĺžke 192 hodín, počas ktorých zaznievajú slová uistenia, že Božia milosť je ponúknutá všetkým nám. V Ježišovom víťazstve lásky v náš prospech je nám odpustený hriech, prinavrátená hodnosť Božieho dieťaťa, dediča neba a večnosti.

Veľkonočné dielo začalo už v Božom rozhodnutí prísť na túto zem. Toto Božie zníženie hovorí o hodnote, ktorú má človeku u Boha. Roky Ježišovho verejného účinkovania sú zjavením srdca Nebeského Otca v Ježišovi. Ježiš zjavil pozorného, súcitného, milosrdného a starostlivého Boha.

Apoštoli stáli pred rozhodnutím ako na skutok milosti ponúknutý Kráľom neba i zeme zareagujú. Neexistuje zákonná moc na svete, ktorá by nás mohla donútiť lásku Boha prijať:

  • Peter – pyšný, po prvenstve dychtivý, rád sa s ostatnými porovnávajúci, sa po veľkej noci mení na skromnejšieho vo vyjadreniach. Nová šanca sa stala dobrou skúsenosťou, ktorá mu pomohla stať sa dobrý pastierom
  • Ján, ktorý chcel zoslať oheň z neba na samaritánov, sa pri pohľade na Krista na kríži – až kam je on ochotný zájsť vo svojej láske, stáva apoštolom lásky… a zanecháva definíciu Boha – Boh je láska
  • Jakub, ktorý túžil sedieť po Božej pravici a vládnuť s ním, žije najkratšie a ako prvý z dvanástich vydáva svedectvo vernosti.
  • Tomáš, ktorý bol ochotný zomrieť, je ochotný po zmŕtvychvstaní sa na veci vykašľať, lebo neprítomnosť pri Ježišových zjaveniach zraňuje ego a jeho ješitnosť…

Bohom ponúknuté milosrdenstvo nie je vôbec druhom Božej slepoty, naivity, hlúposti či prejavom nespravodlivosti. Za milosrdenstvom stojí obeta. Je tam prítomná bolesť Otcovho srdca, ktorý sa zrieka Syna a Synova obeta života… Je to Bohom ponúknutý záujem a druhá šanca. Je to láska Boha, ktorá ma predchádza.

Pred zjavením takejto lásky stojíme aj my dnes. Keď si človek uvedomí túto krásu Božieho srdca a rozhodne sa ju prijať, nemôže ostať nezmenení. Ježiš ponúka aj konkrétnu formu, ako by mohol človek na ňu reagovať: „Buďte milosrdní, ako je milosrdní Nebeský Otec.“

Slová vyslovené v duchu blahoslavenstiev, ktoré sú Ježišovou autobiografiou. Sú zakončením Ježišovej výzvy požičiavať a nič za to nečakať, milovať nepriateľov a dobre robiť tým, ktorí sa nám otáčajú chrbtom. Odpúšťať, nesúdiť a neodsudzovať. Dávať mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú…

Život vykúpených je viditeľný, prijatie amnestie vedie k životu vo vďačnosti a osvojeniu si Božích postojov a gest. Druhých pobáda hľadať tento zdroj pokoja a života…

Pár minút po tom, ako pápež Ján Pavol II. Vošiel na námestie sv. Petra, bol zasiahnutý a vážne zranený 2 nábojmi zo zbrane Ali Agcu. Po 5 a pol hodinovom chirurgickom zákroku, sa život pápeža podarilo zachrániť.

Je niekoľko vecí, ktoré pripomínajú dokonca aj dnes túto nehodu. Papamobil v expozícii pápežských vozidiel, ktoré tvoria časť prehliadky Vatikánskych múzeí. Na námestí sv. Petra jedna dlaždica označuje miesto, na ktorom bol pápež postrelený. Zakrvavená reverenda je vystavená v Krakove a náboj, ktorým bol postrelený bol vložený do korunky fatimskej panny Márie. Napriek tomu, asi najsilnejšou vecou je fotografia publikovaná v roku 1984 na obálke časopisu TIME uverejnil. Ide o fotografiu, ktorá zachytáva stretnutie Jána Pavla II, 2 roky po atentáte s Ali Agcom. Na fotografii, Ján Pavol II stojí blízko Ali Agcu, jednou rukou drží jeho ruku, druhou jeho rameno. Fotografia zaznamenáva stretnutie, na ktorom pápež odpúšťa mužovi, vďaka ktorému si vytrpel. Rozprávali sa sami, v tichosti a obsah ich rozhovoru je neznámy. Ale to nevadí, pretože fotografia je výrečná aj bez komentára.

Pravdepodobne my nebudeme musieť robiť takto náročné gesto bezpodmienečného odpúšťania, ani nepredpokladám, že ktosi o našich veľkorysých gestách bude robiť titulku časopisu, ale každodenné výzvy – milovať, byť milosrdnými, dobrými, šľachetnými, atraktívnymi a podobnými Ježišovi – budú prítomné. Prijať ich bude znamenať, že sväté tajomstvá našej viery nielen slávime, ale aj žijeme. Sú to gestá vykúpeného človeka… Ktorý vstúpil do slávenia veľkonočných tajomstiev a ktoré mu neušli pomedzi prsty, ale ostal v ich slávení – slávi ich v každodennom živote…

Zamyslenia na Rok Božieho Slova