Nosíš podbradník, alebo zásteru? Príhovor pátra Igora

Keby desať veršov o dobrom pastierovi z Jánovho evanjelia bola jediná stať zo Sv. Písma, ktorá sa nám zachovala, bez pochyby by bola pre nás výrečným posolstvom o Božej láske a starostlivosti voči nám. Som však presvedčený, žeby sa našli aj takí, ktorí by jej skutočné posolstvo dokázali zahmliť mylným záverom, že ak na túto jeho ponuku „stať sa jeho ovečkou“ prikročíme, okrem potrebnej ochrany, získame výdatnú zelenú pastva a život v hojnosti. Inými slovami poslušnosť Ježišovi sa vypláca a zaručuje hojnosť, úspech a prosperitu.

Našťastie vo Svätom písme nemáme len desať veršov dnešného evanjelia. Máme celé evanjelium podľa Jána, Matúša, Marka a Lukáša. Máme Skutky apoštolov a listy sv. Pavla a iných novozákonných autorov.

Tieto slová o Dobrom pastierovi boli vyslovené v kontexte Ježišovho učenia. Vyučoval obrovské davy, malé skupiny a jednotlivcov, na svahoch, pri jedle, v synagógach, v chráme a na ceste. Vyberal príbehy, s ktorými by sa ľudia mohli ľahko stotožniť.

–         Hovoril o zrnku, ktoré musí odumrieť – nesmie ostať samo pre seba, lebo neprinesie úrodu.

–         Pripomenul, že majú dodať tomuto svetu chuť ako soľ, a ako svetlo majú osvetľovať svoje okolie.

–         Sám slúžil na periférii ľudskej existencie malomocných, slepých a hluchých, chromým pomohol opäť vstať.

–         Učeníkom dal účasť na svojej moci, aby vo svojej službe mohli robiť to, čo robil On.

– Povzbudzoval ich, že s ním majú zdielať kríž a nasledovať ho.

Centrom jeho kázni bolo budovanie Božieho kráľovstva a lepšieho sveta. Túžil dať do poriadku vzťahy medzi človekom a Otcom a medzi ľuďmi navzájom. Poukazoval na to, že naše životy má charakterizovať láska, súcit, milosrdenstvo a vzájomná pomoc. Ježišovo učenie je praktické a v tomto zmysle môžeme hovoriť o živote v plnosti. Ježiš neprišiel ohlasovať Evanjelium o prosperite. Pre Ježiša život v hojnosti nie je o bohatstve a hromadení materiálnych vecí. Jeho bohatstvo spočíva v tom, nakoľko sa otvoríme jeho náuke a pôsobeniu jeho milosti, ktorú nám udeľuje, aby sme mohli žiť životom podľa Božieho zámeru s nami.

Rozdiel medzi tými kresťanmi, ktorí to pochopili a tými, ktorí to nechápu je taký, ako rozdiel medzi tými, ktorí nosia podbradník a tými, čo nosia zásteru.

Podbradníky sú určené:

• pre ľudí, ktorí chcú byť kŕmení.
• pre tých, ktorí ešte nie sú pripravení do nezištnej služby
• pre tých, ktorí radšej prijímajú, než dávajú.
• tým, ktorí tvrdia, že Cirkev existuje pre nich a ich potreby.
• pre bábätká vo viere, ktoré nezachytili Božiu víziu pre Cirkev a svet.

Na druhej strane sú zástery určené:

• pre tých, ktorí majú srdce, aby slúžili iným v Ježišovom mene.
• pre tých, ktorí vedia, že sú súčasťou Kristovho tela a ako údy majú svoje miesto.
• pre tých, ktorým nevadí, že si zašpinia ruky.
• pre tých, ktorí vytrvávajú denne v jeho škole a učia sa od neho.
• pre tých, ktorí vedia, že sú zachránení milosťou a ich zaangažovanosť je rozhodná odpoveď zachránených.

Pri poslednej večeri Ježiš hovorí: „Zanechal som Vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ Inými slovami, Ježiš povolal svojich učeníkov, aby podľa jeho príkladu prebrali rolu pastiera za zverené stádo, a aby nosili zástery, nie podbradníky.

Táto výzva je určená aj nám. To, ako na ňu zareagujeme je indikátorom nášho stavu viery a pochopenia toho, čo tak veľmi Ježišovi leží na srdci.