5 faktov o sv. Arnoldovi, ktoré pravdepodobne nepoznáte

Autor, ktorý chce dosiahnuť, aby si internetový čitateľ na jeho článok klikol, musí zvoliť taký názov, ktorý bude neodolateľný. Naposledy som sa nechal zvábiť na článok, ktorý hovoril o faktoch kultového filmu Pelíšky, ktoré zaručene nepoznáme. Tento názov sa stal pre mňa inšpiráciou a priviedol ma k tomu, že som sa pokúsil spísať päť skutočností o Arnoldovi Janssenovi, ktoré pravdepodobne nepoznáte.

  1. Arnold Janssen bol mužom veľkého úspechu. Nebudem menovať, čo všetko mohol na sklonku svojho života vidieť na vlastné oči. Spomeniem len, že keď mu Jozef Freinademetz písal gratuláciu k narodeninám, vo svojom liste uviedol, že pravdepodobne len don Bosco dokázal dosiahnuť s Božou milosťou to, čo dosiahol Arnold Janssen. Napriek tomuto úspechu predsa zažil pokušenie to všetko zabaliť. Mohol za to tak trošku Arnoldov blízky spolupracovník. Generálny radca Arnolda Janssena a novicmajster Spoločnosti Božieho Slova Wilhelm Gier totiž zostavil dlhý zoznam vecí, ktoré o Arnoldovi hovorili ostatní kňazi. Zoznam sa rozrástol do knižočky v rozsahu 55 strán písaných tvrdým, ostrým tónom a obsahoval skoncentrované ponosy a sťažnosti voči jeho osobe. Pre Arnolda Janssena to bolo tak bolestné, že podľa sekretára zvažoval podať demisiu z postu generálneho superiora. 
  2. Prví dvoja misionármi Spoločnosti Božieho Slova boli Johann Anzer a Josef Freinademetz. Hoci Freinademetz bol už ako novokňaz označovaný ako perla diecézy, predsa len Johann Anzer bol Arnoldovi Janssenovi o čosi bližší. Totiž keď sa prvotná komunita v Steyl kvôli nedorozumeniam rozpadla, ostal jedine študent Anzer stáť pri Arnoldovi Janssenovi. Tým, že poznal toto obdobie, ktoré Arnold ešte po mnohých rokoch opísal ako najbolestivejšie svojho života a súčasne tak tvoril zakladajúcu generáciu Spoločnosti Božieho Slova, bol srdcu Arnolda Janssena blízky. Keď však Anzer prišiel do Číny, ťažkosti, náročnosť misie, zverená moc a choroba, začali meniť charakter tohto muža. Keď sa rozhodovalo, kto bude biskupom (Freinademetz či Anzer), Arnold trval na Anzerovi. Ťažko mu bolo uveriť zvestiam, ktoré spochybňovali počínanie Johanna Anzera. Arnold trval na svojom. Biskupom sa musí stať Anzer. Vyhoveli mu. Tým si však vyrobil ťažký kríž, ktorý musel niesť mnoho rokov.
  3. Arnold Janssen mal v istom období svojho života vzťah so slečnou Leitnerovou. Nebojte sa, nešlo o romantický vzťah, ale o duchovné puto. Arnold Janssen mal sklony k asketickej literatúre a mal slabosť na duchovné perly, ktoré nachádzal v literatúre mystikov a vizionárov (za všetkých napr. Katarína Emmerichová). Preto bolo pre neho sympatické, keď sa v roku 1884 stretol s českou vizionárkou Magdalénou Leitnerovou. Svojimi modlitbami vyprosovala horlivých kňazov a dary Ducha Svätého celému svetu. Arnolda Janssena zaujala svojou zbožnosťou, ako aj svojimi tvrdeniami, že vedie živú komunikáciu s osobou Ducha Svätého, ktorý jej dával pokyny pre seba a pre druhých. Podrobným skúmaním sa zistilo, že to, čo Leitnerová predkladala Janssenovi, nachádzame v jeho myšlienkovom svete aj bez jej pričinenia. Hoci od roku 1893 Arnold Janssen takmer úplne prerušil komunikáciu s Leitnerovou, ostal jej vďačný za to, že väčšina jej odporúčaní sa stala istou formou potvrdenia už zaužívaných vecí. Arnold Janssen si uvedomoval, že žiadne uistenia zvonku ho neoslobodia od zodpovednosti za plnenie Božej vôle, ktorú on sám musí v modlitbe a v realite života rozpoznať.
  4. Arnold Janssen bol veľmi chorľavý. Mával často respiračné choroby. Trpel na cukrovku, ktorá mu spôsobila v pokročilejšom štádiu zabúdanie i postupne mu obmedzila bystrosť úsudku. Nakoniec dostal mozgovú porážku, ktorá ho priviedla k bránam večnosti. Jeho zdravotný stav zneisťoval spolubratov natoľko, že jeho životné jubileum oslávili pri jeho 70tke, hoci podľa náročných pravidiel Spoločnosti bolo slávenie životného jubilea povolené až pri 75tke. Správne sa však obávali, že toho sa už zakladateľ nedožije.
  5. Hoci bol suchý matematik, introvert, skúpy na slovo a málo zdieľny o svojich pocitoch, Arnold Janssen takmer každý mesiac napísal báseň, ktorú publikoval v časopise z dielne pátrov verbistov. Básne vraj nemajú veľkú umeleckú hodnotu a preto nikdy nevzbudili veľkú pozornosť. No myšlienkovo opisuje hlboké veci, ako najväčší mystici. Básne prezrádzajú veľa o vnútornom svete zakladateľa troch misijných kongregácií. Poukazujú na Boha, ktorý bol centrom a najväčšou láskou jeho života.

A práve tu spočíva a tkvie tajomstvo jeho „svätosti“. Chápanie svätosti sa niekedy nesprávne prelína s predstavou o dokonalosti zakladajúcej sa na morálnej bezchybnosti a bezúhonnosti. Pri lektúre biografií Arnolda Janssena sa ľahko postrehnú jeho limity, povahová svojráznosť, nedokonalosti a jeho nedostatky. Vďaka nemu vidíme, že na to, aby sme boli nástrojom Božej lásky a požehnania pre svet, nepotrebujeme byť 100% zdraví, morálne bezúhonní či bezchybní. Boh s nami počíta hoci sa nám vždy nepodarí vyvarovať sa drobným prešľapom, či príležitostným zaváhaniam.

Arnold Janssen v liste Nikolasovi Blumovi, ktorý sa neskôr stal jeho nástupcom v pozícii generálneho predstaveného, napísal: „svätí sa kvôli svojim slabostiam stávajú bližšími ostatným ľuďom“. Isto to platí aj v jeho prípade. Nech je nám povzbudením, aby nikoho z nás na ceste svätosti neodradili naše slabosti a nedokonalosti. Ak máme Božiu milosť, máme všetko čo na Bohu milý život potrebujeme.

Kalvárske hlasy