Arnold Janssen – svätec ktorý nás učí veci odovzdávať do Božích rúk.

Všetci to určite poznáme, občas príde deň keď do niečoho sa pustíme a bác, čo sa môže, to sa pokazí. Alebo pred nami stojí výzva, pri ktorej si povieme, na toto nemám, som nepraktický, toto nikdy nedokážem.

          Aj Arnold Janssen prežíval často presne tento istý pocit. Ale nevzdal to. Nepatril medzi tých, ktorí čoho sa dotknú, to sa im podarí. Nepočúvame o ňom legendy ako o zázračnom a svätom dieťati. Bol kňazom, matematikom a učiteľom prírodných vied. Ale videl potrebu – potrebu misií a ohlasovania evanjelia národom. Videl potrebu založiť misijnú spoločnosť. Keď zakladal Spoločnosť Božieho Slova, mal podporu len biskupa Raimondiho, a ostatní ľudia veľmi jeho myšlienke neverili. Keď kúpil starý dom [bývalý hostinec v Steyly], z jeho otvorenia ako prvého misijného domu spravil slávnosť, keď ho videli tí, čo tam prišli, si medzi sebou hovorili: „buď je to blázon, alebo svätec“. Dokonca sa s ním nepohodli ani prví dvaja spolubratia keď boli ešte len štyria a odišli. Mohol si pripadať ako ten najneschopnejší. Ale Arnold veril aj vtedy, keď sa zdalo, že všetkému je koniec a práve vtedy, keď ostal sám, vtedy sa naučil najväčšej dôvere v Boha.

          Naučil sa veriť, že ak je to Božie dielo tak vydrží, a ak nie je od Boha tak to odovzdal a bol ochotný prijať svoju nehodnosť. Odovzdával veci naplno. Naučil, sa, že veci nezvládne sám, aj keď bol matematikom, a všetko mal určite do detailov naplánované, vedel, že nad všetkým je Boh a jeho pomoc. Naučil sa odovzdávať každé rozhodnutie, každé stretnutie, aj keď pri jeho snahe prišli aj mnohé sklamania nevzdával to. Keď sa mu nedarilo, vôbec to neznamenalo, žeby bohu dôveroval menej. Keď ho na začiatkoch opustili najbližší spolubratia, neopustil Boha s tým, že sa mu všetko rúca, ale odovzdával veci Bohu.

          Práve od neho si môžeme brať príklad každý deň, zvlášť keď sa nám zdá, aký sme nepraktický, ako veci nefungujú a ako sa každý deň s niečím trápime. Boh si povoláva do najväčších vecí tých najmenej hodných. Možno v nejakých veciach sme ako Arnold Janssen veci sa nedaria, rúcajú sa… a sami dobre vieme, čo nám nejde.  Ale práve on je pre nás príkladom toho, že aj keď sa všetko sype a zdá sa Ti, že si najmenej hodný/hodnou ak veci odovzdáš Bohu, On sa o ne postará. Len sa do toho neboj spolu s ním pustiť. Pretože Boh si povoláva do najväčších vecí tých, ktorým sa zdá, že sú najmenej hodní.

Kalvárske hlasy

Partner projektu „Obnova Kalvárie“

Kalvársky e-shop