Vianočné zamyslenie

Známy lekár v rámci prednášky na lekárskej fakulte opisoval svojim študentom jednu prípadovú štúdiu. Pacienta opísal nasledovne:

„Pacient nevie rozprávať a ani nerozumie hovorenému slovu. Niekedy nesúvisle bľabotá celé hodiny. Je dezorientovaný v čase a v priestore. Túto osobu je potrebné  kŕmiť, kúpať a obliekať. Jej košeľa je zvyčajne špinavá od takmer neustáleho slintania.

Nechodí. Jej spánkový režim je nestály. Často sa prebúdza uprostred noci a jej krik prebúdza ostatných. Väčšinou je priateľská a šťastná, ale niekoľkokrát za deň sa bez zjavnej príčiny poriadne rozruší. Potom narieka, kým ju niekto nepríde utešiť.“

Po predložení tohto náročného prípadu skupine budúcich lekárov, sa prednášajúci opýtal svojich študentov, či by sa niekto z nich nechcel dobrovoľne postarať o túto osobu. Nikto sa neprihlásil. Potom lekár povedal: „Som prekvapený, že sa nikto z vás nehlási, pretože v skutočnosti je to moja obľúbená pacientka. Mám nesmiernu radosť, že sa o ňu môžem starať. Naučila ma vďačnosti, ktorú som nikdy predtým nepoznal a sile bezpodmienečnej lásky a dostáva zo mňa to najlepšie.“ Potom ukázal jej fotku. Bola to fotografia jeho šesťmesačnej dcérky.


Milovaní bratia a sestry, dnes prichádza medzi nás dieťa Ježiš Kristus. Bezbranné, odkázané na náručie a starostlivosť druhých. Napriek tomu nás on sám chce a môže veľa naučiť. Dovoľme tejto svätej chvíle pripomienky Božieho príchodu, aby formoval naše srdcia a pohol nás, aby sme sa stali ešte lepšími, ešte viac Božími.  

Aby sme sa nestratili v sentimente. Jeho príchod je konkrétny a dôsledky ďalekosiahle. Keď dáme šancu týmto sláveniam, vyhradíme si čas byť s ním, uvažovať nad tajomstvom Vianoc – aj dieťa Ježiš nás naučí vďačnosti, sile bezpodmienečnej lásky a pomôže z nás dostať to najlepšie.

  1. Vianoce majú moc učiť nás vďačnosti

V Jn 3,16 nám evanjelista zjavuje dôvod Božieho príchodu na túto zem:

„Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ V tejto vete je zhrnutá Ježišova misia a poslanie.

  • Bolo by stačilo, keby prišiel a zjavil nám Boha.
  • Bolo by stačilo, aby nám sa stal blízkym a mocným.
  • Bolo by stačilo, keby nás naučil o našej hodnote a Božej láske k nám.
  • Bolo by stačilo, keby nám pomohol usporiadať naše priority.

No on prišiel, aby nám daroval omnoho viac. Seba samého. V ňom odpustenie hriechov. Myslím, že narodenie Ježiša je dôvodom na vďačnosť. Veď v Ježišovi Kristovi sme dostali milosť za milosťou.

  • Vianoce majú moc učiť nás bezpodmienečnej láske

Vianoce nás učia láske. Pri poslednej večeri nám Ježiš zanechal príklad služby. No nemusíme ubiehať do veľkonočných symbolov. Pohľad na jasličky je postačujúci. Krmítko a v ňom uložený Boh. Aký veľavravný symbol. Chce byť potravou, chlebom života. Chce nám dať to, čo naša duša potrebuje pre život. Je to povzbudenie pre nás, aby sme sa nechali lámať a dávať pre druhých. Kým pri poslednej večeri povedal, „zanechal som vám príklad“, dnes večer bez slov nám odovzdáva mandát bezpodmienečnej lásky, „aby sme robili ako on“.

  • Vianoce nám pomáhajú vydať zo seba to najlepšie

 „Ježiš by sa mohol v Betleheme narodiť tisíckrát a bolo by to zbytočné, ak sa nenarodil v nás.“ Sme stvorení na Boží obraz – obrazom Boha je osoba Ježiša Krista. V skutočnosti nájdeme seba samých, keď dovolíme Bohu, aby žil v nás. Až do bodu, do ktorého došiel apoštol Pavol: „Už nežijem ja, ale vo mne Kristus.“

Keď pápež František povzbudzoval ku svätosti hovorí o potrebe dať konkrétnu podobu tajomstvám Ježišovho života v realite nášho života. Takto aj Vianoce môžu presahovať rámec liturgického slávenia: totiž vždy, keď ich posolstvo vtelíme do našich rozhodnutí, postojov a skutkov.

Ak chceme žiť Vianoce každý deň, sme pozvaní postarať sa o Božie deti, ktoré sa nevedia o seba postarať. Keď nakŕmime tých, ktorí sa sami nevedia najesť. Keď zaodejeme nahých, keď si vyhradíme čas utíšiť rozrušených a vypočuť niekedy možno nezmyselné bľabotanie. Tajomstvo Vianoc naplní naše dni, keď v druhých zazrieme pečať Božieho synovstva a prijmeme ich za svojich bratov a sestry. Je to zároveň cesta, za ktorú budeme vďační, naučíme sa na nej umeniu bezpodmienečne milovať a pomôže nám dostať z nás to najlepšie, aby sme sa každým dňom pripodobnili podobe Ježiša Krista, na ktorého obraz sme boli stvorení. Amen

Kalvárske hlasy

Kalvársky e-shop