Čo sú odpustky a možnosti ich získania

Čo sú to odpustky

            Definícia odpustkov, je vyjadrená v kánone 992 CIC: ,,odpustky sú odpustením časného trestu pred Bohom za hriechy vzhľadom na vinu už zotretú, ktoré vhodne disponovaný veriaci za istých a určených podmienok dosahuje pomocou Cirkvi, ktorá ako vysluhovateľka vykúpenia s autoritou spravuje a udeľuje poklad zadosťučinení Krista a svätých.“ Podľa náuky Cirkvi, každý spáchaný hriech so sebou prináša vinu a trest. Vina za hriechy je nám zotretá v sviatosti pokánia, avšak trest zostáva (nejde však o trest v zmysle  trestno-právnej sankcie). Tresty za hriechy si môžeme odpykať po smrti v očistci, ale existujú aj iné možnosti, ako sa časných trestov za hriechy zbaviť už tu na zemi, respektíve ich zredukovať – dobrými skutkami, pokáním, ale najmä získaním odpustkov, ktoré Cirkev udeľuje z nevyčerpateľného pokladu zásluh Ježiša Krista a svätých. Získaním odpustkov sa zbavujeme trestov za hriechy, avšak bolo by nesprávne chápať to ako vykonanie, či splnenie si úlohy, ktorú mám. Človek nikdy nebude schopný zadosťučiniť za svoje hriechy, splatiť všetko to, čo vykonal. To už spravil Kristus svojou obetou na kríži, raz a navždy. Človek si nezaslúži odpustky, nepatria mu. Odpustky sú: absolútnym darom Božieho milosrdenstva.

            Katechizmus katolíckej cirkvi podáva definíciu tejto náuky nasledovne: ,,Treba mať na zreteli, že hriech má dvojaký následok. Ťažký hriech nás pozbavuje spoločenstva s Bohom, a preto nás robí neschopnými večného života, ktorého pozbavenie sa volá „večný trest“ za hriech. Na druhej strane, každý hriech, aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré potrebujú očistenie či už tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazývanom očistec. Toto očistenie oslobodzuje od takzvaného „časného trestu“ za hriech. Obidva tieto tresty sa nemajú chápať ako určitý druh pomsty, ktorou Boh postihuje zvonku, ale skôr ako tresty vyplývajúce zo samej povahy hriechu. Odpustenie hriechu a obnovenie spoločenstva s Bohom, má za následok odpustenie večných trestov za hriech. Ale časné tresty za hriech zostávajú.

            Je dôležité upriamiť náš pohľad na ďalší rozmer odpustkov a to na vzrastanie v čnostiach a kresťanskej láske. Odpustky nie sú v žiadnom prípade len prostriedkom, ktorým sa odstraňujú tresty za hriechy. Avšak úlohou odpustkov je pomáhať človeku v každodennom vzrastaní v čnostiach a kresťanskej láske. Udelené odpustky znižujú alebo úplne snímajú všetku vinu získanú za hriechy, ktorá bráni človeku prichádzať k bližšiemu spoločenstvu s Bohom, umožňuje kajúcemu a vyspovedanému veriacemu nachádzať pomoc v tejto špeciálnej forme lásky Cirkvi, pre zanechanie starého človeka a oblečenie si nového, podľa obrazu Stvoriteľa.

            A ďalší a dovolíme si povedať, že aj  najdôležitejší rozmer odpustkov je fakt, že aj touto náukou sa vyjadruje Božia láska k človeku. Boh v Starom Zákone dáva človeku ponuku žiť v jeho láske, človek túto dôveru zrádza prvotným hriechom, Boh sa nad človekom zľutúva a dáva mu šancu v podobe Vykupiteľa. Avšak vie, aký krehký človek býva, a preto mu Kristus po svojom zmŕtvychvstanie dáva ďalší Veľkonočný dar – sviatosť pokánia a s ňou súvisiacu odpustkovú prax Cirkvi. Pre sv. Jána Pavla II. je počiatočným bodom pre pochopenie odpustkov plnosť Božieho milosrdenstva, ktorá bola preukázaná Kristovou obetou na kríži. Odpustky sú konkrétnym svedectvom o tom, aká je naozaj veľká Božia láska. Je väčšia ako akýkoľvek hriech a tam, kde prichádza Božie milosrdenstvo, sa všetko znova narodí, všetko sa obnovuje, všetko je uzdravené.  Odpustky chápeme ako absolútny dar Božieho milosrdenstva. Toto je ozajstný pravý poklad, pretože sú tým dobrom, ktoré nás vyvádza zo záhrobia.

            Odpustky a Sväté Písmo

            Doktrína o odpustkoch, platná v Cirkvi po stáročia, má jasný základ v Svätom Písme. Mnohé predobrazy odpustkovej praxe majú svoj pôvod v Starom zákone. V druhej knihe Machabejcov nájdeme zmienku o modlitbe príhovoru za zosnulých a prinesení obety za nich. Júda Machabejský so svojim vojskom po víťazstve nad Gorgiášom chcel pochovať tých, ktorí padli v tejto bitke. Všetci zosnulí však mali pri sebe pohanské amulety z Jamnie, čím prestúpili židovský zákon.

            V Novozákonných spisoch nájdeme poverenia od Krista pre apoštolov k zväzovaniu a rozväzovaniu od ktorých odvádzame riadiacu moc Cirkvi a tiež výzvu k dokonalosti zaznievajúcu v Matúšovom evanjeliu: ,,Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý Váš nebeský Otec.” Teológiu odpustkov veľmi vystihuje aj podobenstvo o márnotratnom synovi, ktoré vyjadruje ponuku Božieho odpustenia, ktoré je tu zadarmo a dostupné pre človeka, ale taktiež aj ťažkosti človeka, keď sa vzdiali od Božieho zákona. Toto podobenstvo, vyjadruje aj nepochopiteľnú ponuku Boha, ktorý človeku nielen odpúšťa jeho vinu, ale ide ešte ďalej. Otec nezostal pri odpustení svojmu synovi. Išiel ešte ďalej, dal mu práva synovstva – prsteň, ktorý vyjadroval moc, keďže sa vtedy používal ako pečatidlo a ešte mu vystrojil aj oslavu. Tak ako Boh, ktorý nám odpúšťa našu vinu a dáva nám možnosť vyhnúť sa času v očistci vďaka odpustkom, ktoré si nezaslúžime, tak isto, ako si mladší syn z podobenstva nezaslúžil pocty, ktoré dostal.

            Delenie odpustkov

            Aktuálne platný Kódex kánonického práva rozlišuje delenie odpustkov na čiastočné alebo úplne, podľa toho, či od časného trestu oslobodzujú čiastočne alebo úplne. Nepozná delenie odpustkov na základe iných kritérií, ako tomu bolo v minulosti.

            Toto delenie však nie je pôvodné kódexové, nájdeme ho už v apoštolskej konštitúcii Indulgentiarum doctrina, ktorá zrušila predchádzajúce delenia odpustkov na osobné, vecné a miestne. Tiež sa zrušilo rozlišovanie čiastočných odpustkov na základe počtu dní alebo rokov odpusteného trestu.  Počítanie odpustkov na dni však nebolo v tom zmysle, že jeden deň odpustkov sa rovnal zníženiu času v očistci o jeden deň, išlo o ekvivalent jedného dňa starých  tradícii pokánia.

         Kto môže získať odpustky

            Odpustky môže získať len ten, kto bol pokrstený, nie je exkomunikovaný a nachádza sa v stave milosti posväcujúcej aspoň na konci predpísaných úkonov. Krst sa vyžaduje preto, lebo je vstupnou bránou do sviatostí a bez neho nie je možné pristupovať k ostatným sviatostiam, teda ani naplniť dve z obvyklých podmienok potrebných pre získanie úplných odpustkov. 

Nemôže ich získať ani ten, kto nie je v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, teda napríklad veriaci Pravoslávnej cirkvi. Taktiež ich nemôžu získať deti, ktoré ešte neabsolvovali prvú svätú spoveď a prvé sväté prijímanie, oni môžu prvý krát získať úplné odpustky práve pri príležitosti svojho prvého svätého prijímania. Taktiež je nemožné získať úplné odpustky v prípade rozvedených a znovu zosobášených katolíkov, resp. katolíkov žijúcich len v civilných manželstvách, keďže títo nemôžu prijať sviatostné rozhrešenie od svojich hriechov. Výnimkou je len prípad nebezpečenstva smrti, keďže vtedy je možné penitenta rozhrešiť.

Taktiež je potrebné, aby ten kto odpustky získava, mal aspoň všeobecný úmysel ich získať a vykonal v stanovenej dobe všetky potrebné náležitosti, ktoré sú vyžadované aktuálne platnými predpismi o odpustkoch.

            Avšak existujú určité výnimky v prípade osôb, ktorým bránia legitímne prekážky k získaniu odpustkov. Veriaci, ktorí nemôžu získať odpustky z ťažkých a objektívnych dôvodov, môžu požiadať, aby im spovedníci zamenili predpísaný úkon, ako  aj podmienky k jeho splneniu, ak im bránia legitímne prekážky. Spovedníci takto aplikujú svoju moc výlučne vo vnútornom fóre, ako sviatostnom, tak aj nesviatostnom.

Taktiež existuje možnosť aby hierarchovia a miestni ordinári povolili svojim veriacim, ktorí nemajú možnosť pristupovať k sviatostiam, získavať úplné odpustky bez toho, že by v súvislosti s tým pristupovali k sviatosti zmierenia alebo k svätému prijímaniu, avšak pod podmienkou, že si vzbudia ľútosť a predsavzajú, že tieto sviatosti príjmu, keď k tomu budú mať príležitosť.

Pre koho je možné získať odpustky

            Odpustky môžeme získať sami pre seba alebo pre zosnulých na spôsob príhovoru. Nikto nemôže aplikovať odpustky, ktoré získal na iného človeka, ak tento ešte žije. Za zosnulých môžeme získavať odpustky na spôsob príhovoru. Keďže oni už vzhľadom na svoj stav v očistci nemajú túto možnosť, Cirkev im ju dáva aj takto, čerpajúc zo zásluh Ježiša Krista a svätých. U duší v očistci máme istotu, že ak sú v stave očisťovania, tak vina za hriechy im už bola odpustená, teraz sa musia zbaviť už len trestov za ne.

            Získavanie odpustkov za zosnulých vychádza zo starobylej tradície Cirkvi, ktorá od počiatkov za svojich zomrelých konala obety, prednášala modlitby a zvlášť prinášala za nich eucharistickú obetu, avšak prax získavania odpustkov za zosnulých sa rozvinula až v druhej polovici 15. storočia.  V období pred reformou odpustkov Pavlom VI., len Pápež a tí, ktorým dal na to fakultu, mohli udeľovať ustanovenia o odpustkoch aplikovateľné aj na duše v očistci.

Kedy je možné získať odpustky

            Čiastočné odpustky môže veriaci získať viac krát za deň, úplné len raz. Existuje jediná výnimka, kedy človek môže získať dva krát v jeden deň úplné odpustky a to v prípade smrti in articulo mortis. Tie môže získať aj vtedy, keď už v ten deň získal iné úplné odpustky.

            V prípade, že sú odpustky, ktoré sú viazané na deň s určitou liturgickou oslavou a táto slávnosť je legitímne preložená, tak sa môžu získať v ten deň, na ktorý bola preložená, nie v pôvodný deň.

            Pokiaľ sa na získanie odpustkov, ktoré spadá na určitý deň,  vyžaduje návšteva istého kostola alebo kaplnky, potom sa táto návšteva môže vykonať od dvanástej hodiny predošlého dňa do polnoci určeného dňa.  Nie možné však v týchto prípadoch získať úplné odpustky dva krát. Napríklad v prípade odpustkov viažucich sa na sviatok Porciunkuly, nemôžeme ich pri tejto príležitosti získať prvý krát 1. augusta od 12. hodiny a druhý krát počas 2. augusta v jednom roku.

            Odpustky nie je možné získať vykonaním skutku, ktorý človek vykonať musí podľa zákona alebo prikázania, pokiaľ by v ustanoveniach o odpustkoch nebolo výslovne určené niečo iné.  Podľa tohto nariadenia nie je ich možné získať za úkon, ktorý som povinný vykonať pod ťažkým hriechom. Napr. kňaz ktorý sa pomodlí modlitbu Magnifikat v rámci vešpier, ktoré je povinný sa modliť pod ťažkým hriechom… Avšak ako uvádza Apoštolská Penitenciária v oficiálnej odpovedi na pochybnosti z roku 1992, členovia inštitútov zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, môžu získať odpustky prostredníctvom modlitieb a úkonov, ktoré musia vykonať na základe vlastných regúl, konštitúcii alebo iných predpisov. Taktiež je možné získavať úplné odpustky za skutky, ktoré boli uložené ako sviatostné pokánie a ktoré sú zároveň obdarené odpustkami. Vtedy sa môže súčasne vykonať sviatostné pokánie a získať aj eventuálne odpustky.

Všeobecné podmienky, ktoré je potrebné splniť na získanie odpustkov

            Kódex kánonického práva hovorí o tom, že veriaci dosahuje dar odpustkov za istých a určených podmienok. Na to, aby ho veriaci získal, je potrebné mať úmysel odpustky získať, aspoň všeobecný, vykonať úkon, ktorý je obdarený úplnými odpustkami, vylúčiť akúkoľvek naviazanosť na hriech, čo i len ľahký a splniť tri všeobecné podmienky: svätá spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca. Vylúčenie naviazanosti na hriech nemôžeme zaradiť medzi podmienky, keďže jeho vykonanie nie je dokázateľné v zmysle právnom. Táto čistota srdca, ktorá sa vyžaduje, je však absolútne potrebná, pretože Boh nemôže veriacemu odpustiť úplne jeho tresty za hriechy, ak v jeho duši zostáva náklonnosť k hriechu. Ten veriaci, ktorý sa nedokáže odpútať úplne od svojich hriechov, má však stále možnosť získať aspoň čiastočné odpustky. Spovedníci však môžu zameniť predpísaný úkon, ako  aj okolnosti k jeho splneniu, a to v prípade tých, ktorým bránia legitímne prekážky.

            Téma odpustkov je v CIC aj KKC spájaná s témou sviatosti pokánia. Normy o odpustkoch sú zaradené za normy analyzujúce sviatosť pokánia. Podľa nášho názoru existujú dve možnosti interpretácie tejto skutočnosti. V prvom rade, sviatosť pokánia je jednou z obvyklých podmienok získania úplných odpustkov. V druhom rade, kým v sviatosti pokánia človek zakusuje odpustenie svojich hriechov, získaním úplných odpustkov sú mu zmazané tresty za hriechy. Obe tieto interpretácie sa zhodnú v tom, že téma sviatosti pokánia a učenie o odpustkoch majú spoločné smerovanie v napĺňaní najvyššieho zákona Cirkvi. Odpustky predpokladajú odpustenie hriechov v sviatosti pokánia.

            Sväté prijímanie musí byť reálne a sviatostné, nepostačuje duchovné. Je vhodné, aby bolo vykonané v ten istý deň, ako odpustkový úkon. V prípade, ak veriaci z oprávnených dôvodov nemajú možnosť pristúpiť k sviatostnej spovedi a svätému prijímaniu, môže im ordinár pod ktorého jurisdikciu spadajú, povoliť získavanie úplných odpustkov bez toho, že by v súvislosti s tým pristupovali k sviatosti zmierenia alebo k svätému prijímaniu. Avšak pod podmienkou, že si vzbudia ľútosť a predsavzajú, že tieto sviatosti príjmu, keď k tomu budú mať príležitosť. Takáto skutočnosť môže nastať napríklad v misijných územiach, kde veriaci nemajú k dispozícii kňaza, ktorý by im tieto sviatosti vyslúžil.

            Podmienka modlitby na úmysel Svätého Otca sa splní, ak sa na jeho úmysel obetuje jeden Otčenáš a jeden Zdravas. Jednotliví veriaci však môžu slobodne recitovať akúkoľvek inú modlitbu podľa toho, ako to zodpovedá ich zbožnosti.

            Na základe jednej sviatostnej spovede, je možné získať viacero úplných odpustkov, avšak na základe jedného svätého prijímania a jednej modlitby na úmysel Svätého Otca je možné získať iba jedny úplné odpustky. Predchádzajúci Kódex presne definoval v kán. 931 § 1, že spoveď môže byť vykonaná osem dní pred odpustkovým úkonom a sväté prijímanie môže byť na vigíliu. Nové normy však nešpecifikujú presný počet dní, kedy môže byť sviatostná spoveď vykonaná. G. Sessolo odporúča, aby tento čas pri bežných okolnostiach bol do 20 dní pred alebo po vykonaní úkonu obdareného úplné odpustkami. Dôležité je, aby človek dovtedy neupadol do ťažkého hriechu, a aby nešlo o príliš dlhý čas po sviatosti pokánia, keďže aj odpustky sú prostriedkom, ktorý veriaceho pohýna k pravidelnej sviatostnej spovedi, ktorá je dôležitým nástrojom vzrastania v kresťanskej láske na ceste k dokonalosti.

Plnomocné odpustky, ktoré je možné získať v určité dni v roku

            1. január, slávnosť Panny Márie Bohorodičky– pri verejnej recitácii alebo speve hymnu Veni Creator Spiritus – Príď, Duchu Svätý tvorivý v kostole alebo kaplnke.  

            Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov- Udeľujú sa plnomocné odpustky veriacemu, ktorý sa počas tohto týždňa zúčastní na niektorom z obradov a tiež na jeho závere.

            V deň sviatku Katedry sv. Petra apoštola, čiže 22. februára je možné získať plnomocné odpustky pri nábožnej návšteve katedrálneho chrámu spojenej s modlitbou Otče Náš a Verím v Boha.

            V pôste má možnosť získať dar plnomocných odpustkov veriaci, ktorý sa pomodlí v piatok počas pôstneho obdobia po svätom prijímaní pred obrazom ukrižovaného Ježiša modlitbu Dobrý a preláskavý Ježišu.

            Veľkonočné trojdnie: Na Zelený Štvrtok je možné ich získať počas slávnostného vystavenia Najsvätejšej sviatosti po svätej omši pamiatky Pánovej večere pri nábožnej recitácii alebo speve Tantum ergo (Ctíme túto sviatosť slávnu…). Počas obradov Veľkého piatku pri nábožnej poklone krížu. Taktiež v tento deň sa tradične koná modlitba krížovej cesty v rímskom Koloseu, ktorej predsedá Svätý Otec. Odpustky môžu získať tí, ktorí sa jej zúčastnia osobne alebo v prípade, že nemôžu byť na slávnosti prítomní, budú sledovať jej prenos cez televíziu,  rádio alebo internetové siete. Počas slávenia Veľkonočnej vigílie na Bielu sobotu je možnosť získať úplné odpustky pri obnove krstných sľubov.

            Nedeľa Božieho milosrdenstva– pri pobožnosti k úcte k Božiemu milosrdenstvu v kostole alebo kaplnke, alebo pri modlitbe Otče náš a Verím v Boha s pridaním nábožnej invokácie k milosrdnému Pánovi Ježišovi (napríklad Ježišu dôverujem Ti) pred sviatosťou oltárnou, verejne vyloženou alebo uloženou v bohostánku. Veriaci, ktorým to nie je možné vykonať, môžu úplné odpustky, keď sa zjednotia s úmyslom duše s tými, ktorí praktizujú skutok získavania odpustkov v riadnej forme a odovzdať Milosrdnému Bohu modlitbu spolu s ťažkosťami  ich slabostí a nepohodlia života. Tiež je potrebné, aby si predsavzali, splniť hneď ako to bude možné, tri podmienky vyžadované k získaniu úplných odpustkov.

            Počas Slávnosti zoslania Ducha Svätého pri verejnej recitácii alebo speve hymnu Veni Creator Spiritus, v kostole alebo kaplnke.

            Na Slávnosť najsvätejšieho Kristovho tela a krvi pri nábožnej účasti na procesii, ktorá sa môže konať vnútri posvätnej budovy, ako aj vonku.

            V deň slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho priverejnej modlitbe textu zadosťučinenia Najmilší Ježišu.

            Počas slávnosti svätých apoštolov Petra a Pavla (29. júna) je možné získať úplné odpustky dvomi spôsobmi. Jednak návštevou posvätných miest, konkrétne Baziliky menšej alebo katedrálneho chrámu a vykonaním nábožnej modlitby Otče náš a Verím v Boha počas návštevy alebo  nábožným používaním nejakého predmetu slúžiacemu k náboženským účelom (zobrazenie Ukrižovaného alebo kríž, ruženec, škapuliar, medaila a pod.), ktorý je požehnaný najvyšším veľkňazom alebo biskupom. Veriaci musí pripojiť aj vyznanie viery v akejkoľvek legitímnej formule.

            Od poludnia 1. augusta do polnoci 2. augusta je možné získať úplné odpustky pri príležitosti slávenia ,,Porciunkuly“ a to pri nábožnej návšteve akéhokoľvek františkánského kostola (teda aj minoritského a kapucínského), farského kostola, katedrálneho chrámu alebo baziliky a modlitbe Kréda a Otče náš.

            Asi najznámejším obdobím, kedy je možné získať dar plnomocných odpustkov, sú prvé novembrové dni. Odpustky v ,,dušičkovom” čase je možnézískať len pre duše v očistci na spôsob príhovoru, nie pre seba. Dajú sa získať buď v dňoch od 1. do 8. novembra pri nábožnej návšteve cintorína spojenej s modlitbou za zosnulých, aj keď len vnútornou. V deň spomienky všetkých verných zosnulých, čiže 2. novembra je úplné odpustky možné získať pri návšteve kostola alebo kaplnky spojenej s modlitbou Otče náš a Verím v Boha.

            V deň výročia posviacky Lateránskej baziliky, ktorý slávime 9. novembra je možné získať úplné  odpustky pri nábožnej návšteve katedrálneho chrámu spojenej s modlitbou Otče Náš a Verím v Boha.

            Úplné odpustky sa v deň slávnosti Krista Kráľa udeľujú veriacemu, ktorý verejne recituje text zasvätenia ľudstva Kristu Kráľovi (Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia..).

            Taktiež je možné získať úplné odpustky v posledný deň v kalendárneho roka. Získava ich veriaci, ktorý sa zúčastní v kostole alebo kaplnke verejnej recitácie alebo spevu hymnu Te Deum, aby tak poďakoval Bohu za všetky dobrodenia, ktoré dostal v uplynulom roku.

Plnomocné odpustky, ktoré je možné získať pri určitých udalostiach

             Úplné odpustky môže získať ten, kto prvý krát pristupuje k eucharistii alebo sa nábožne zúčastňuje na prvom svätom prijímaní iných veriacich; ten kto sa nábožne sa zúčastní na eucharistickej procesii alebo slávnostného obradu na záver eucharistického kongresu, tomu to v deň výročia svojho krstu obnovuje svoje krstné sľuby. Taktiež ich môže získať kňaz, ktorý pri dvadsiatom piatom, päťdesiatom, šesťdesiatom a sedemdesiatom výročí svojej vysviacky obnoví pred Bohom predsavzatie verne plniť povinnosti svojho stavu; biskup, ktorý pri dvadsiatom piatom, štyridsiatom a päťdesiatom výročí svojej vysviacky obnoví pred Bohom predsavzatie verne plniť povinnosti svojho stavu a veriacim, ktorí sa nábožne zúčastnia na slávení výročnej svätej omše.

Taktiež je možné získa úplnéné odpustky pre kňaza, ktorý slúži svoju prvú svätú omšu za prítomnosti ľudu a veriacim na nej zúčastneným. Platí to len pre úplne prvú slávenú svätú omšu za prítomnosti ľudu.

            Zasvätenie rodín – udeľujú sa plnomocné odpustky členom rodiny v deň, keď sa po prvý krát koná – pokiaľ je to možné, v prítomnosti kňaza alebo diakona – zasvätenie tejto rodiny Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu alebo Svätej rodine, teda Ježišovi, Márii a Jozefovi. Pritom je potrebné recitovať právoplatne schválenú modlitbu pred obrazom Najsvätejšieho srdca alebo Svätej rodiny. Pri účasti na duchovných cvičeniach sa udeľujú úplné odpustky veriacemu, ktorý sa nábožne zúčastní aspoň trojdňových duchovných cvičení.

            Cirkev taktiež udeľuje úplné odpustky pri dňoch zameraných k určitému náboženskému cieľu, tieto sa  udeľujú veriacemu, ktorý v niektorý z dní, ktoré sú všeobecne zasvätené k sláveniu určitého náboženského cieľa (napríklad modlitieb za duchovné povolania, špeciálnej pastoračnej služby o chorých a postihnutých, na pomoc mladým k posilneniu ich viery a úsilia o  svätý život…), sa nábožne zúčastní príslušných obradov. Dar odpustkov so sebou nesú aj ľudové misie, ak veriaci počúva počas ľudových misií niektoré kázne a zúčastní sa ich slávnostného ukončenia.

            Kvôli podpore úcty k novým svätým a blahoslaveným sa udeľujú raz úplné odpustky veriacemu, ktorý nábožne navštívi kostol alebo kaplnku, v ktorom sa počas prvého roku od beatifikácie alebo kanonizácie koná slávnostná bohoslužba k úcte týchto svätých alebo blahoslavených a pomodlí sa tam Otče náš a Verím v Boha (Krédo).

            Odpustkami sú obdarené aj momenty dôležité pre partikulárnu cirkev ako pastoračná vizitácia a diecézna synoda. Udeľujú sa jedenkrát úplné odpustky veriacemu, ktorý sa v priebehu pastoračnej vizitácie zúčastní posvätného zhromaždenia, ktorému predsedá vizitátor.A udeľujú sa jedenkrát úplné odpustky veriacemu, ktorý počas konania diecéznej synody nábožne navštívi kostol, v ktorom sa konajú zasadania a pomodlí sa tam Otče náš a Krédo.

            Viacero možností získať úplné odpustky je spojených s návštevou posvätných miest, ti návšteve týchto miest v stanovených dňoch je potrebné pripojiť modlitby Otče náš a Krédo. Dajú sa získať v dňoch titulárnych slávnosti: menších bazilík, katedrálnych chrámov, v svätyni, ktorú kompetentná autorita zriadila ako medzinárodnú, národnú alebo diecéznu a vo farskom kostole. Veriacemu sa dáva možnosť zvoliť si jeden deň v roku, kedy môže získať úplné odpustky v bazilike menšej a vo svätyni, ktorú kompetentná autorita zriadila ako medzinárodnú, národnú alebo diecéznu. V tejto svätyni ich môže veriaci získať vždy, keď sa zúčastní na spoločnej púti, ktorá sa koná na tomto mieste. Odpustkami je obdarený aj  kostol alebo oltár v deň ich posviacky a kostol alebo kaplnka inštitútu zasväteného života alebo spoločnosti apoštolského života v deň liturgickej oslavy ich zakladateľa. Rovnako sa udeľujú úplné odpustky veriacemu, ktorý sa v stanovený deň zúčastní liturgie v  niektorom zo stacionálnych  kostolov.

Najznámejším pápežským požehnaním, s ktorým sa stretávame, je požehnanie Urbi et Orbi (mestu a svetu) udeľované Najvyšším Veľkňazom. Pápež ho tradične udeľuje vo sviatok Narodenia Pána a na Veľkonočnú nedeľu. Plnomocné odpustky môžu získať nielen veriaci, ktorí sa ho osobne zúčastnia, ale aj tí, ktorí z rozumných dôvodov nie sú fyzicky prítomní na posvätných obradoch a sledujú ich priebeh s nábožnou mysľou prostredníctvom televízneho, rozhlasového alebo internetového prenosu.

Pápežské požehnania spojené s plnomocnými odpustkami majú možnosť udeliť aj biskupi alebo eparchovia vo vlastnej diecéze alebo eparchii a to tri krát do roka pri slávnostiach alebo sviatkoch podľa vlastného výberu, aj keby pri svätej omši iba koncelebrovali.  K tomuto ustanoveniu Apoštolská Penitenciária pridala ešte jednu možnosť a to v prípade konkatedrál, ktoré boli kedysi katedrálami, ale v dôsledku zlučovania diecéz nimi už nie sú.  V týchto chrámoch je možné udeliť najviac jeden krát v roku v deň výročia slávnosti, ktorá bude určená biskupmi, pápežské požehnanie spojené s plnomocnými odpustkami.

Taktiež ho môžu udeliť patriarchovia na jednotlivých miestach, a to aj v exempciách, v kostoloch svojho rítu na území vlastného patriarchátu aj mimo neho a taktiež kdekoľvek pre veriacich svojho rítu tri krát do roka a mimo toho vtedy, keď nastane pre veriacich nejaká okolnosť náboženskej povahy, ktorá pre dobro veriacich vyžaduje plnomocné odpustky. Táto právomoc prislúcha aj všetkým arcibiskupom.

Pápežské požehnanie spojené s plnomocnými odpustkami sa udeľuje na konci svätej omše namiesto zvyčajného požehnania, pričom má slávnostnú formulu zakončenú slovami: ,,Na príhovor svätých apoštolov Petra a Pavla nech vás žehná všemohúci Boh Otec i Syn + i Duch Svätý. R. Amen.“

Úplné odpustky, ktoré je možné získať v hociktorý deň v roku

Odpustky je možné získať každodenne pri eucharistickej adorácii, ktorá trvá aspoň pol hodinu. Taktiež je ich možné získať pri modlitbe a pobožnosti krížovej cesty. Tá má byť  vykonaná pred riadne zriadenými zastaveniami krížovej cesty, pričom pri jej modlitbe stačí nábožná meditácia o umučení a smrti Pána; nie je preto potrebné zvláštnym spôsobom meditovať nad tajomstvami jednotlivých zastavení. Je vhodné premiestňovať sa od jedného zastavenia k ďalšiemu, ak to nie je možné, stačí  aby medzi jednotlivými zastaveniami prechádzal aspoň ten, kto pobožnosť vedie, ostatní zostávajú na svojich miestach. Pre veriacich, ktorí majú opodstatnené prekážky, je daná možnosť získať úplné odpustky vtedy, ak sa určitý čas venujú nábožnému čítaniu a meditácii o umučení a smrti nášho Pána Ježiša Krista, v trvaní napríklad štvrť hodiny.

            Úplnými odpustkami je obdarená aj modlitba ruženca, ak sa nábožne pomodlí v kostole či kaplnke, v rodine, v rehoľnej komunite, v združení veriacich a všeobecne vtedy, keď sa viac veriacich zhromaždí za nejakých čestným účelom. Pre získanie úplných odpustkov spojených s recitáciou mariánskeho ruženca je postačujúca recitácia piatich desiatkov, ktoré však musia byť recitované bez prerušenia; k ústnej modlitbe je potrebné pripojiť  aj nábožnú meditáciu nad tajomstvami; pri verejnej recitácii je potrebné jednotlivé tajomstvá vyslovovať podľa schválených a platných miestnych zvykov, pri súkromnej modlitbe stačí, keď veriaci pripája k ústnej modlitbe meditáciu nad príslušnými tajomstvami. 

            Odpustky sa pri modlitbe ruženca a krížovej cesty dajú získať aj nábožným sledovaním prenosu týchto modlitieb prostredníctvom  rádia, televízie alebo internetových sietí, ak im predsedá Najvyšší veľkňaz.

Úplné odpustky sa udeľujú veriacemu, ktorý sa pomodlí hymnus Akathistos alebo ofícium Paraclisis v kostole,  v kaplnke, v rodine, v rehoľnej komunite, v združení veriacich a všeobecne vtedy, keď sa viac veriacich zhromaždí za nejakých čestným účelom.

            Možnosť získať úplné odpustky pri čítaní a rozjímaní  nad Božím slovom, ktorého text je schválený príslušnou autoritou. Je potrebné, aby sa jednalo o duchovné čítanie, ktoré má trvať aspoň pol hodinu. Pokiaľ veriaci nie je schopný čítať, tak môže odpustky získať pomocou počúvania textu Svätého Písma, ktorý číta niekto iný alebo  je nahraté na nejaké prenosové médium.

Pri púti do Ríma a návšteve niektorej zo štyroch pápežských bazilík je možné získať úplne odpustky buď pri púti s ostatnými pútnikmi , alebo keď pri individuálnej návšteve vyjadrí svoju synovskú oddanosť Rímskemu pontifikovi a keď sa tu pomodlí modlitbu Otče náš a Verím v Boha. Cirkev taktiež obdarúva odpustkami okrem pápežských bazilík aj svätyne, ktoré majú svoj význam najmä pre partikulárnu cirkev. Je možné získať úplné odpustky vo svätyni, ktorú kompetentná autorita zriadila ako medzinárodnú, národnú alebo diecéznu vždy, keď sa veriaci zúčastní na spoločnej púti, ktorá sa koná na tomto mieste a pomodlí sa tu modlitbu Otče náš a Verím v Boha.

            Ďalšie možnosti získať úplne odpustky sú možné na základe jednotlivých rozhodnutí Svätého Otca alebo Apoštolskej Penitenciárie.

Čiastočné odpustky, ktoré môže veriaci získať v hociktorý deň v roku

            Okrem úplných odpustkov majú veriaci možnosť získavať aj čiastočné odpustky, na ich získanie nie sú vyžadované obvyklé podmienky ako pri úplných odpustkoch, teda svätá spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca, avšak je potrebné mať úmysel ich získať. Získava ich veriaci, ktorý aspoň so skrúšeným srdcom vykoná odpustkový úkon.

            Čiastočné odpustky môže získať ten, kto: si obnovuje svoje zasvätenie rodiny vo výročný deň;  pomodlí sa text zasvätenia ľudstva Kristu Kráľovi v iný deň ako v deň slávnosti Krista kráľa; pomodlí sa úkon zadosťučinenia; nábožne sa modlí za úmysly dní zameraných ku konkrétnemu náboženskému cieľu (napríklad modlitieb za duchovné povolania, špeciálnej pastoračnej služby o chorých a postihnutých, na pomoc mladým k posilneniu ich viery a úsilia o  svätý život…); vyučuje alebo prijíma kresťanskú náuku; navštívi Najsvätejšiu sviatosť; obracia sa na Ježiša prítomného v najsvätejšej sviatosti slovami právoplatne schválenej modlitby (napríklad hymnus Adoro te devote alebo modlitba O sacrum convivium alebo slohami Tantum ergo); vykoná duchovné sväté prijímanie; po svätom prijímaní vykoná vďaky vzdávanie (napríklad: Duša Kristova; Dobrý a preláskavý Ježišu); spytuje si svoje svedomie a má úmysel polepšiť sa; pomocou recitácie niektorej právoplatne schválenej formuly si nábožne vzbudzuje úkon ľútosti (napríklad: Vyznávam sa; žalm De profundis; žalm Miserere; Vstupné spevy; Kajúcne žalmy); zúčastní sa mesačnej duchovnej obnovy; nábožne sa pomodlí nejakú právoplatne schválenú modlitbu za jednotu kresťanov; nábožne používa predmet určený k náboženským účelom, požehnaný kňazom alebo diakonom; kvôli svojmu osobnému rastu sa  oddane venuje vnútornej modlitbe; nábožne a pozorne sa zúčastní kázania Božieho slova; súkromne sa pomodlí ruženec, Akathistos alebo Paraclisis; nábožne recituje hymnus Magnifikat; ráno, na poludnie a večer nábožne recituje modlitbu Anjel Pána s príslušnými veršami a oráciami, alebo vo Veľkonočnom období recituje antifónu Raduj sa nebies kráľovná s obvyklými oráciami; nábožne sa pomodlí k Preblahoslavenej Panne Márii nejakú schválenú modlitbu (napríklad Spomeň si svätá Panna Mária; Zdravas Kráľovná; Pod tvoju ochranu…); vzýva svojho vlastného Anjela strážcu prostredníctvom právoplatne schválenej modlitby (napríklad Anjel Boží, strážca môj); vzýva svätého Jozefa, snúbenca Preblahoslavenej Panny Márie prostredníctvom právoplatne schválenej modlitby (napríklad K tebe sa utiekame);  nábožne recituje modlitbu Svätí apoštoli Peter a Pavol;  v deň spomienky na niektorého svätca zapísaného v kalendári nábožne recituje príslušnú modlitbu k jeho cti z Misála, alebo nejakú inú právoplatne schválenú modlitbu; nábožne navštívi kostol alebo kaplnku, v ktorom sa počas prvého roku od beatifikácie alebo kanonizácie koná slávnostná bohoslužba k úcte týchto svätých alebo blahoslavených a pomodlí sa tam jeden Otče náš a jedno Verím v Boha (Krédo), pričom sa jedná o druhú alebo ďalšiu takúto návštevu;  nábožne sa  zúčastní verejne konanej novény (napríklad ako príprava na slávnosť Narodenia Pána, slávnosť Zoslania Ducha Svätého, slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie); nábožne recituje litánie (napríklad: k najsvätejšiemu menu Ježiš, k najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu, k predrahej krvi Krista Pána,  Loretánske litánie, k sv. Jozefovi, k svätým); nábožne recituje ,,malé hodinky”, ktoré boli právoplatne schválené (napríklad: umučenie nášho Pána Ježiša Krista, najsvätejšieho srdca Ježišovho, preblahoslavenej Panny Márie, Nepoškvrneného počatia, svätého Jozefa); nábožne recituje niektorú z nasledujúcich modlitieb: Modlitba vďaky vzdávania za Cirkev (z arménskej tradície), Večernú modlitbu, Modlitbu za zosnulých (z byzantskej tradície), Modlitbu svätyne, Modlitbu Lakhu Mara alebo Tebe, Pane (z chaldejskej tradície), Kadidlovú modlitbu, Oslavu Márie (z koptskej tradície), Modlitbu za odpustenie hriechov, Modlitbu za nasledovanie Krista (z etiópskej tradície), Modlitbu za Cirkev, Modlitbu pred odchodom z chrámu po skončení liturgie (z maronitskej tradície), Príhovory za zosnulých z liturgie svätého Jakuba (zo sýrsko-antiochijskej tradície);pohnutý nadprirodzeným citom vďačnosti nábožne recituje za dobrodincov niektorú právoplatne schválenú modlitbu (napríklad Odplať Pane);  v duchu synovskej nábožnosti recituje niektorú právoplatne schválenú modlitbu za najvyššieho veľkňaza (napríklad Modlime sa za nášho Svätého Otca); nábožne sa pomodlí zodpovedajúcu modlitbu z misálu za diecézneho alebo eparchiálneho biskupa na začiatku jeho pastierskej služby alebo na výročie začiatku jeho služby; na začiatku alebo na konci dňa, na začiatku alebo na záver plnenia svojej povinnosti, pred jedlom alebo po jedle sa nábožne pomodlí nejakú právoplatne schválenú prosebnú alebo ďakovnú modlitbu (napríklad: Všemohúci Bože, Te Deum; Veni Creator; Príď o Duchu Presvätý, Navštív Bože…); obnovuje si krstné sľuby prostredníctvom akejkoľvek formule; nábožne vykonáva znamenie kríža a vyslovuje pritom zvyčajné slová: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého; nábožne recituje Apoštolské vyznanie viery alebo Nicejskocarihradské vyznanie viery;recituje schválenú formulu vzbudenia si aktu viery, nádeje a lásky;  nábožne navštívi cintorín a pomodlí sa, aj keď len vnútorne za zosnulých,  nábožne recituje Ranné chvály alebo Vešpery ofícia za zosnulých alebo invokáciu Odpočinutie večné, pričom tieto odpustky je možné získať len pre zosnulých; číta Božie slovo kratšie ako pol hodinu a nábožne navštívi kresťanské katakomby.

Plnomocné odpustky v prípade smrti (in articulo mortis)

            Cirkev koná množstvo vecí, aby napĺňala jej Najvyšší zákon, ktorým je spása duší, robí to pomocou služby ohlasovania Božieho slova, sviatostí, zvlášť pokánia a pomazania chorých… taktiež Cirkev pomáha človeku ku spáse pomocou odpustkov. Veď vlastne človeku sa odpúšťajú tresty za jeho hriechy preto, aby mohol po smrti dosiahnuť večnú blaženosť v nebi. To je zmysel odpustkov, ktorý je ešte viac podčiarknutý v prípade odpustkov in articulo mortis.

            V prípade nebezpečenstva smrti, podľa dikcie kánonov 976 a 986 § 2 CIC, každý kňaz, aj ten ktorý nemá spovednú fakultu, je povinný vyspovedať každého penitenta, rozhrešiť ho od hriechov a sňať z neho trest exkomunikácie, dišpenzovať ho od iregularít a udeliť mu úplné odpustky. Odpustky sa v prípade, že je prítomný kňaz, udeľujú apoštolským požehnaním spojeným s plnomocnými odpustkami.

            V prípade, že nemôže byť prítomný kňaz, svätá matka cirkev udeľuje veriacemu taktiež plnomocné odpustky pre prípad smrti. V tomto prípade Cirkev supluje obvykle podmienky potrebné pre získanie odpustkov, avšak je potrebná disponovanosť veriaceho, teda, aby sa  nenachádzal v stave ťažkého hriechu a fakt, že sa počas života obvykle modlieval. Tieto odpustky môže veriaci získať aj v prípade, ak už v ten deň získal iné plnomocné odpustky. Cirkev takto úplne konkrétne a špecificky čerpá z pokladu, ktorý má, aby umožnila človeku jeho spásu