História farnosti
Prvou historicky vierohodnou písomnou zmienkou Kostola Panny Márie na Kalvárii je listina z roku 1506. Nitriansky biskup Štefan Bajoni oznámil vo svojej listine zo dňa 22. augusta 1506 pred nitrianskou kapitulou, že pátrom františkánom vracia naspäť ich mlyn na rieke Nitra, ktorý sa nachádza v blízkosti Kostola Panny Márie na vrchu Zelenej planiny. Pravdepodobne kostol bol postavený niekedy v 15. storočí. Túto skutočnosť potvrdzuje v roku 1696 Pavol Esterházy.
V 16. a 17. storočí bol kostol terčom viacerých útokov protestantských vojsk a tureckej okupácie (napr. okolo roku 1605 bolo treba kostol zastrešiť, spraviť hlavný oltár, rovnako aj v roku 1685). Vďaka obetavosti veriacich bol kostol vždy opravený. Kostol mal už v tejto dobe povesť milostivého miesta a bol miestom zázračných uzdravení, čoho dôkazom boli početné votívne dary.
K výrazným prestavbám došlo po porážke kuruckých vojsk. V roku 1728 boli rozšírené podzemné priestory rozmernou kryptou, kostolná veža vznikla v roku 1723. V roku 1765 dal nitriansky biskup Ján Gustíni pristaviť kláštor a rok nato prebehla slávnostná inštalácia piatich nazarénskych mníchov. Rehoľu nazarénov založil v španielsku Juan Alfonso Varela y Losada. Ich regula kládla väčší dôraz na pustovnícky život, osobnú askézu a kontempláciu. Živobytie si zabezpečovali každodenným žobraním. Nazaréni si svojou prísnou askézou čoskoro získali priazeň veriacich. Nakoľko rehoľné pravidlá predpisovali, aby členovia chodili bosí a bez pokrývky hlavy, ukázal sa tento spôsob života ako nevhodný pre naše končiny. Ich pôsobenie ukončila Mária Terézia rehoľu zrušila svojím nariadením 4. mája 1770. Poslední nazaréni odchádzajú z Nitry v roku 1771.
Po ich odchode sa kláštor premenil na Kňazský domov pre kňazov na odpočinku. Okrem správy kostola mali na starosť spovedanie pútnikov. Nakoľko návštevnosť kalvárskeho kostola stúpala, emeritní kňazi už nezvládali pokryť pastoračné potreby pútnikov.
Od roku 1859 bol na Kalvárii zriadený post tzv. beneficiáta, ktorým bol poverený diecézny kňaz. Medzi beneficiátmi Kostola Matky Božej bol Jozef Straňavský, Alojz Kotešovský a Jozef Belák.
Dňa 2. septembra 1925 sa usídlili v Nitre prví verbisti, členovia misionárskej kongregácie Spoločnosť Božieho Slova. Autorom tejto myšlienky bol už v roku 1914 nitriansky biskup Viliam Batthyány. Prvá svetová vojna však oddialila jeho plány, aby táto rehoľa sa zapojila do pastoračných prác v Nitre. Oficiálna inštalácia verbistov na nitriansku Kalváriu sa uskutočnila 8. septembra 1925. Nitriansky biskup Karol Kmeťko ich poveril duchovnou správou kostola Matky Božej a zároveň prepožičal priestory bývalého nazarénskeho kláštora, ktorý bol zväčšený o jedno poschodie. V prvom misijnom dome Matky Božej bol predstaveným P. Albert Florián, rektorom P. Ján Fajkus a jeho zástupcom P. Ján Rosner. Misionári verbisti sa venovali apoštolátu tlače, pedagogickej činnosti, organizovaniu ľudových misií a duchovných cvičení.
S pomocou nitrianskeho biskupa Karola Kmeťku postavili nový Misijný dom Matky Božej na nitrianskej Kalvárii v roku 1928, ktorého základný kameň bol požehnaný 10. októbra 1926. Práve v tomto roku pribudli do kostola Matky Božej tri nástenné maľby od nitrianskeho maliara Gustáva Schüleho. Medzi nimi centrálny motív Nanebovzatia Panny Márie vo svätyni kostola. V rokoch 1931-1932 bol Kostol Matky Božej rozšírený a obnovený. Počas opráv sa v kostole vymenili aj vitráže, ktoré sú v kostole až do dnešného dňa. Zaujímavosťou je, že sa do kolekcie vitráží dostala duplicitne postava sv. Alojza. Pravdepodobne jedna z nich mala patriť sv. Jánovi Nepomuckému, ktorému bol pôvodný bočný oltár zasvätený.
V noci z 3. mája na 4. mája 1950 bolo z Misijného domu Matky Božej násilne odvlečených 120 pátrov, klerikov a rehoľných bratov do sústreďovacieho tábora v Podolínci. Dočasná správa Kalvárie sa zverila trom pátrom františkánom. Koncom augusta 1950 duchovnú správu Kostola Matky Božej prebral ThDr. Štefan Dúbravec.
Objekty na kalvárii boli zoštátnené a používané Pedagogickým gymnáziom, neskôr Vysokou školou poľnohospodárstva v Nitre. Duchovnému správcovi boli ponechané len tri izby z celej starej budovy, z ktorých bola jeddna súkromnou miestnosťou, druhá zasadačkou a tretia skladom. Keď začiatkom roka 1959 bezpečnosť zatkla ThDr. Dúbravca, jeho služobný byt na Kalvárii zneprístupnili a Biskupskému úradu sa znemožnil prístup k právnym dokumentom duchovnej správy na Kalvárii. Dočasným správcom kostola sa stal dolnomestský kaplán Ladislav Kýška. Po ňom kaplán Eduard Mokráš, Ján Sirota a Emil Šafár. V rokoch 1968 až 1979 nitriansku Kalváriu spravoval P. Anton Mihálik, ktorý v časoch normalizácie si vydobyl reštaurovanie Kalvárie. Kalvária sa stala mistom tajných stretnutí spolubratov zo Spoločnosti Božieho Slova.
Generálna oprava exteriéru brigádnicky (nakoľko pozemné stvaby v Nitre odmietli zákazku) prebehla v roku 1970 a generálna oprava interiéru kostola v roku 1971. V roku 1973 bola renovovaná Pieta a umiestnená do presbytéria kostola.
V rokoch 1979 a 1989 bola duchovná správa kostola zverená Františkovi Rábekovi. Po ňom ju prevzal P. Jozef Hanzély, čím sa správa nitrianskej Kalvárie vrátila do rúk Spoločnosti Boieho Slova, verbistov, ktorá tam pôsobí dodnes.
Od 1. júla 1997 bola zriadená farnosť Nitra – Kalvária. Pátri verbisti popri sviatostnej pastorácii vo farnosti prebrali duchovnú starostlivosť Nitrianskej fakultnej nemocnice. Organizujú stretnutia a formačné kurzy pre manželov, deti a mládež. Ponúkajú kurzy duchovných cvičení, biblické stretnutia, učia na škole, venujú sa rómskej pastorácii. Vypomáhajú v pastorácii v okolitých farnostiach. Organizujú púte na počesť Matky Božej. Na Kalvárii je možné navštíviť ich kníhkupectvo a Misijné múzeum.
